Pred 80 rokmi padol Berlín. Boj o hlavné mesto nacistického Nemecka bol poslednou veľkou bitkou druhej svetovej vojny v Európe. O život v nej prišlo zhruba 170-tisíc nemeckých vojakov a asi 80-tisíc členov Červenej armády. Pád Berlína viedol k úplnému koncu najväčšieho vojnového konfliktu v histórii ľudstva.
Bitka o Berlín sa začala v polovici apríla 1945. Proti 2,3 až 2,5 milióna bojovníkov stálo necelých 800-tisíc príslušníkov Wermachtu a zbraní SS, priblížil vojenský historik Andrej Žiarovský. „Prevaha v počte mužov už je veľmi výrazná, ale prevaha delostrelectva alebo letectva, tá prevaha presahovala 10:1, takže bola veľmi zdrvujúca,“ pokračoval.
Výročiu pádu Berlína sa v reportáži v Správach venovala redaktorka Lukáš Bahník:
Dobitie Berlína bolo pre Stalina prvoradé. Obával sa toho, že Američania sa tam dostanú skôr než jeho armáda. Velenie operácie rozdelil medzi maršalov Žukova a Koneva. Obaja sa chceli zapísať do dejín, ako dobyvatelia hlavného mesta nacistickej ríše.
„Už z tých konferencií vyplývalo, že spojenci nebudú brať nič iné, len bezpodmienečnú kapituláciu. Nemci nevideli nejaký čestný spôsob, ako vyjsť z tejto vojny. Preto neprichádzalo do úvahy nič iné, než dobyť Berlín útokom,“ uviedol Žiarovský.
Hitler oslávil 20. apríla 1945 narodeniny. Vtedy naposledy zvolal zvyšky politického vedenia nacistického režimu do bunkra pod budovou ríšskej kancelárie. Všetky plány na útek z Berlína zmietol zo stola. Mesto aj jeho obyvateľov odsúdil k záhube.
„On zastával post, že keďže nemecký národ nedosiahol jeho veľkosti a prehral v tejto bitke, nedokázal sledovať jeho idey, tak po jeho konci si už nezaslúži ďalej žiť,“ dodal vojenský historik.
Po ťažkých bojoch 30. apríla 1945 vztýčili vojaci Červenej armády vlajku s kosákom a kladivom na ruiny Reichstagu. V tento deň spáchal Hitler vo svojom bunkri samovraždu. Zvyšky Wehrmachtu však bojovali až do poslednej chvíle. O dva dni neskôr Berlín kapituloval.
