„Užívajú naše pozemky bez platnej nájomnej zmluvy a dokonca na nich vybudovali čierne stavby!“ tvrdia manželia Lopatovskí, ktorí sa tento problém snažia vyriešiť už druhý rok.
Zatiaľ bez úspechu. Nájomníkom ich pozemkov je totiž veľká súkromná spoločnosť, ktorá si hľadí a tvrdí svoje.
Manželia Lopatovskí vlastnia v areáli bývalého roľníckeho družstva, dnes Gazdovského dvora v Lackovej, päť pozemkov. Dva zdedil Andrej Lopatovský v roku 2021, ďalšie tri kúpila jeho manželka o rok neskôr. Hospodári na nich spoločnosť Agro-Hniezdne.
Spoločnosť chová dobytok, prenajíma priestory na spoločenské akcie a nadšencom agroturistiky ponúka ubytovanie v štyroch apartmánoch. Aby v areáli mohla užívať aj pozemky, ktoré nevlastní, uzatvorila s ich majiteľmi nájomné zmluvy.
„Ale s tým, že nebudú robiť žiadnu stavbu ani prístavbu,“ priblížil Andrej Lopatovský. Podľa manželov Lopatovských to však spoločnosť ignorovala a začali rozširovať pôvodnú maštaľ z čias bývalého jednotného roľníckeho družstva. Manželia tvrdia, že tým nájomca porušil zmluvu.
Súhlasili len s opravou a údržbou maštale
Konateľ spoločnosti s tým nesúhlasil. „Ide o stavby vo vlastníctve našej spoločnosti, na ktorých sme vykonávali opravy a udržiavacie práce, aby sa zabezpečila ich funkčnosť, vyhovovali platnej legislatíve, normám SR a bezpečnostným predpisom. Ešte od predchádzajúcich vlastníkov máme na takéto práce súhlas,“ uviedol konateľ spoločnosti Agro-Hniezdne Michal Sivuľka.
Manželia Lopatovskí však argumentujú, že súhlas bývalých vlastníkov pozemkov bol len na opravu a údržbu maštale. Nie na jej rozširovanie.
„Poslali sme žiadosť na obecný úrad, aké k tomu stavebník Agro-Hniezdne doložil podklady, aby niečo začal na tom dvore budovať. Dostali sme odpoveď, že žiadne,“ povedala Marcela Lopatovská.
Jej manžel Andrej doplnil, že sa obrátili na stavebnú inšpekciu v Košiciach. „Zistili sme, že to majú postavené načierno. Bez povolenia,“ dodal.
„Pri kontrole sa zistilo, že stavebník Agro-Hniezdne uskutočňoval stavbu bez vydaného stavebného povolenia. Zároveň sa zistilo, že túto stavbu užíval bez právoplatného kolaudačného rozhodnutia,“ skonštatovala košický inšpektorát Slovenskej stavebnej inšpekcie.
Pokuta za užívanie stavby bez kolaudácie
Inšpektorát stavebnej inšpekcie vyzval spoločnosť na odstránenie zistených nedostatkov a vyzval stavebný úrad v Lackovej, aby začal konanie o dodatočnom povolení stavby a uložení pokuty za jej užívanie bez kolaudácie.
„Ako starosta obce som predložil dokumenty na konanie Spoločnému stavebnému úradu Stará Ľubovňa, ktorý vykonával pre obec stavebnú agendu,“ priblížil starosta Lackovej Marek Gallík.
„V danom konaní o preskúmaní spôsobilosti užívania stavby, vlastník stavby musí preukázať, že je vlastníkom pozemku. Alebo má iný právny vzťah k predmetnému pozemku,“ vysvetlil nezávislý advokát Vladimír Feľbaba.
V tomto prípade ide o nájomnú zmluvu a súhlas vlastníkov pozemkov. „Ak takýto súhlas nemá, tak podľa môjho názoru nesplnil literu zákona a nie je splnená základná podmienka k tomu, aby sa tento inštitút – nazvime to legalizácie – aj uskutočnil,“ dodal Feľbaba.
„Bolo prvé prerušenie 90-dňovej lehoty na dodanie dokladov. Druhé prerušenie 90-dňovej lehoty aj tretie prerušenie,“ povedala pani Marcela. „Za účelom poskytnutia času na dohodu boli žiadosti o predĺženie lehoty na predloženie dokladov opakovane akceptované,“ uviedol starosta Lackovej Gallík.
Obec v komplikovanej situácii
Starosta podobne ako konateľ spoločnosti Agro-Hniezdne rozhovor pred kamerou odmietol. Zároveň argumentoval tým, že obec sa v tomto prípade dostala do komplikovanej situácie.
„Vo veci pokuty a výkonu štátneho stavebného dozoru aj napriek zmluvnému vzťahu Spoločný stavebný úrad v Starej Ľubovni odmietal konať a zasielal podania späť na Obecný úrad Lacková,“ dodal Gallík.
Andrej Lopatovský zároveň poukázal na ďalšie nepovolené stavby v areáli gazdovského dvora. „Pred dvoma rokmi začali znova bagrovať a stavať silážne jamy. Samozrejme, znova bez stavebného povolenia, bez súhlasu majiteľov,“ doplnil pán Andrej.
„Obec Lacková ako stavebný úrad vyzval stavebníka na zastavenie stavebných prác. Je zrejmé, že konal bez stavebného povolenia. Stavebník sa vyjadril, že na dotknutých pozemkoch nevykonáva žiadne stavebné práce,“ povedal starosta Gallík.
Nové zmluvy nepodpísali
Postup Spoločného stavebného úradu v Starej Ľubovni, s ktorým obec napokon ukončila zmluvu, už preveruje Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR.
„Úrad sa sťažnosťou intenzívne zaoberá. Podrobnejšie informácie bude možné poskytnúť až po vyhodnotení všetkých zistení a dokumentácie,“ uviedla hovorkyňa Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Simona Parížeková.
Od 31. decembra 2023, keď sa skončila platnosť päťročných nájomných zmlúv, spoločnosť Agro-Hniezdne hospodári na pozemkoch manželov Lopatovských bez právneho vzťahu. Dôvodom nepodpísania nových zmlúv bola jej neochota akceptovať zvýšenie ceny nájmu.
„Pánovi Lopatovskému sme zaslali nami podpísaný návrh nájomnej zmluvy, ktorý bol identický s nájomnými zmluvami uzatvorenými v danom mieste a čase aj s inými prenajímateľmi, no nebol nám zaslaný späť. Napriek tomu sme pánovi Lopatovskému zaplatili na jeho účet v banke nájomné za rok 2024, no on nám zaplatené nájomné vrátil späť,“ uviedol Michal Sivuľka.
Lopatovskí však tvrdia, že zaslané financie boli v rovnakej výške ako v predchádzajúcom období, teda 20 centov za štvorcový meter. Návrh na úpravu výšky nájomného spoločnosť neakceptovala.
Možnosťou je aj obrátiť sa na súd
Podľa slov Marcely Lopatovskej boli manželia vždy prístupní dohode. „Ale nie takým spôsobom, ako to robia oni. Ignorácia a okrádanie,“ doplnil jej manžel Andrej.
Aj preto sa rozhodli nové nájomné zmluvy nepodpísať. „Právny zástupca im poslal výzvu, že pozemky, ktoré sú predmetom nájomnej zmluvy, chceme späť,“ priblížila pani Marcela.
„Ak niekto užíva pozemok bez právneho titulu, tak podľa môjho názoru jednou z možností je využiť aj inštitút vypratania nehnuteľností,“ vysvetlil advokát Feľbaba.
Neúspešne dopadli aj rokovania o prípadnej zámene pozemkov. „Sme presvedčení, že sa nám podarí spoločne dosiahnuť dohodu, z ktorej by nepochybne mali mať prospech obe strany,“ skonštatoval Michal Sivuľka.
„Ak k vzájomnej dohode nedôjde, potom áno, jednou z takých posledných možností je, samozrejme, obrátiť sa na súd. A súdnou cestou buď žiadať, aby došlo k vyprataniu nehnuteľností, alebo aby došlo napríklad ku kompenzácii,“ dodal Feľbaba.
