„Mali by sme pomenovať, čo krajina cíti rok po atentáte na premiéra“ uviedol v relácii Komentáre dňa psychológ Miron Zelina. Podľa jeho slov je krajina rozhádaná, rozpoltená a nespokojná. „Tieto veci neskôr vedú k psychickým problémom, napríklad strachu alebo úzkosti a obavy o budúcnosť,“ pokračoval.
Podľa Zelinu ľudia, ktorí žijú s takýmito emóciami a nespokojnosťou dlho, začnú po istom čase reagovať neadekvátne. „Buď od tých problémov potom ujde, alebo začne byť agresívny,“ vysvetlil.
Zvýšenie napätie v spoločnosti a v politike na ľudí vplývajú z viacerých hľadísk. „Zvýšená hladina napätia a frustrácie tiež znižuje hladinu premýšľania a zhoršuje hladinu poznávacích a kognitívnych funkcii,“ uviedol s tým, že ľudia v takýchto situáciách premýšľajú rýchlo a predčasne, pričom nezvážia všetky fakty.
Za zlými rozhodnutiami stojí častokrát aj veľké množstvo informácií, ktoré mozog musí spracovať. „Človek sa v tom množstve nevyzná, čo ovplyvní aj jeho rozhodnutia. Platí to pri jednotlivcoch, ale aj pri skupinách ľudí, čo môžeme napríklad vidieť pri politikoch, keď schvaľujú zákony v skrátenom konaní. Tie zákony sú potom chybné,“ objasnil psychológ.
Okrem frustrácie a množstva informácií ovplyvňujú správanie človeka aj iné emócie. Ak sa úzkosť u človeka pretaví do strachu, najbežnejšie sú dve reakcie. „Buď odstúpim a odídem do kľudu, alebo idem do agresie. Agresia môže byť verbálna a môže prerásť až do fyzickej,“ pokračoval.
Miron Zelina o tom, ako frustrácia mení premýšľanie u ľudí:
Rozbitie sociálnych skupín
Následkom toho, že štát a národ je vo veľmi frustrujúcej situácii, sa začali rozbíjať sociálne skupiny. „Ľudia sa rozhádali už aj doma, nenávidia sa rôzne sociálne skupiny, ktorých vzťahy sa úplne rozbili. Za toto môžu aj rozdielne hodnoty, ktoré rôzne skupiny majú. Keď začneme spochybňovať vedu, rôzne zákony a ľudské práva, je to úplne zle,“ vysvetlil ďalej Zelina.
Takáto eskalácia v spoločnosti podľa neho vedie k revolučnej zmene. „Nemyslím tým veľkú revolúciu, ale zmenu v človeku. Musí prehodnotiť svoju filozofiu, to v akej skupine alebo rodine žije a v akom štáte chce žiť ďalej,“ uviedol.
Riešením na upokojenie situácie by podľa neho mohlo byť prijatie dobrých zákonov, ktoré nastavia normy. „Ďalej je potrebné zmeniť výchovu a vzdelávanie v škole a doma, aby sme rozvíjali kritické a kreatívne myslenie. To by malo za výsledok to, že sa ľudia aj politici naučia kultivovane hádať a diskutovať tak, aby dospeli k rozumným záverom,“ dodal.
