V stredu (7. 5.) sa v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne začne konkláve, na ktorom kardináli zvolia nástupcu zosnulého pápeža Františka. Šance na zvolenie má všetkých 133 kardinálov, ktorí sa na konkláve zúčastnia. Niektorí z nich však patria medzi hlavných favoritov. Prinášame ich abecedný zoznam.
Maďarský kardinál Péter Erdö
Erdö (72) je kardinálom od roku 2003. Bol považovaný za uchádzača o pápeža už v roku 2013, vďaka svojim rozsiahlym cirkevným kontaktom v Európe a Afrike. V teológii sa radí ku konzervatívcom a vo svojich prejavoch zdôrazňuje kresťanské korene Európy.
Zároveň je však vnímaný ako pragmatik a na rozdiel od iných tradične zmýšľajúcich duchovných s pápežom Františkom nikdy nebol v konflikte. Napriek tomu počas migračnej krízy v roku 2015 vzbudil vo Vatikáne rozruch, keď sa postavil proti výzve pápeža Františka, aby cirkvi prijímali utečencov.
Narodil sa 25. júna 1952 v Budapešti. Študoval na seminároch v Ostrihome a Budapešti a na Pápežskej lateránskej univerzite v Ríme, kde získal doktorát z teológie a kanonického práva. Za kňaza bol vysvätený v roku 1975. Od roku 2003 pôsobí ako ostrihomsko-budapeštiansky arcibiskup a primas maďarský. Je rektorom Katolíckej univerzity Petra Pázmánya.
Mario Grech z Malty
Maltský kardinál Grech (68) je od roku 2020 generálnym sekretárom Synody biskupov. Predtým viedol diecézu na malom ostrovčeku Gozo. Pôvodne bol považovaný za konzervatívca, neskôr sa stal podporovateľom reforiem Františka. V minulosti podporil komunitu LGBT+.
Niektorými konzervatívcami bol aj kritizovaný. Jeho priaznivci ho však chvália za to, že má priateľov ako v konzervatívnom, tak v umiernenom tábore a že vďaka svojej vysokopostavenej úlohe je známy medzi kardinálmi.
Narodil sa 20. februára 1957. Študoval filozofiu a teológiu na diecéznom seminári Gozo. Za kňaza bol vysvätený v roku 1984. Vyštudoval právo.
Marc Ouellet z Kanady
Ouellet sa narodil sa 8. júna 1944 v kanadskej provincii Québec. Vyštudoval filozofiu a teológiu. V začiatkoch kariéry viedol semináre, napríklad aj v Kolumbii.
Biskupské svätenie prijal v marci 2001. V roku 2003 sa stal arcibiskupom Quebecu a primasom Kanady, vo funkcii bol do roku 2010. Kardinálom je od roku 2003.
V marci 2001 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za sekretára Pápežskej rady pre jednotu kresťanov. Zároveň ho urobil titulárnym arcibiskupom. V rokoch 2010 – 2023 pôsobil tiež ako prefekt Dikastéria pre biskupov a predseda Pápežskej komisie pre Latinskú Ameriku.
Ouelett roku 2022 čelil obvineniu zo sexuálneho napadnutia, ktoré proti nemu vzniesla nemenovaná žena v rámci hromadnej žaloby proti katolíckej arcidiecéze v Québecu. Za Ouelleta sa postavil aj Vatikán, ktorý oznámil, že neexistuje dostatok dôkazov pre začatie interného vyšetrovania.
V roku 2017 mal kázeň na Velehrade, počas ktorého vyzdvihol význam Cyrila a Metoda pri šírení viery, kultúry a vzdelanosti.
Cirkevný diplomat Parolin
Taliansky kardinál Pietro Parolin (70) je považovaný za kompromisného kandidáta a podľa bookmakerov patrí medzi hlavných favoritov na nového pápeža. Pravdepodobnosť jeho zvolenia za pápeža je podľa stávkových kancelárií vyše 30 percent.
Parolin väčšinu života pôsobil ako cirkevný diplomat a od roku 2013, keď bol zvolený pápež František, zastával vplyvnú funkciu vatikánskeho štátneho sekretára. Bol druhým najvyššie postaveným vatikánskym činiteľom.
Narodil sa 17. januára 1955. Do vatikánskych diplomatických služieb vstúpil iba tri roky po svojom kňazskom svätení v roku 1980. V roku 2009 ho pápež Benedikt XVI. vymenoval za veľvyslanca Vatikánu vo Venezuele. V minulosti kritizoval pokusy umožniť kňazom v Nemecku symbolicky žehnať párom rovnakého pohlavia.
Pizzaballa, pôsobiaci v Jeruzaleme
Taliansky kardinál Pierbattista Pizzaballa (60) od novembra 2020 zastáva funkciu latinského patriarchu Jeruzalema. Ako františkánsky rehoľník bol v rokoch 2004-2016 kustódom Svätej zeme a v rokoch 2016-2020 apoštolský administrátor latinského patriarchátu. Pápež František ho za kardinála vymenoval v roku 2023.
Na ostatných kardinálov určite zapôsobí jeho hlboké pochopenie voči Izraelčanom a Palestínčanom v súvislosti s konfliktom v Pásme Gazy, napísala stanica BBC. Tá však tiež upozorňuje na jeho relatívne mladý vek. Podľa tlače má povesť nekonfliktného kardinála, ktorý sa zhodoval s Františkom v otázkach ochrany životného prostredia a medzináboženského dialógu.
Narodil sa 21. apríla 1965. Vyštudoval biblickú teológiu v Jeruzaleme, kde potom vyučoval biblickú hebrejčinu. K Františkánom vstúpil v roku 1984 a za kňaza bol vysvätený v roku 1990.
Pizzaballa niekoľko dní po vypuknutí konfliktu v októbri 2023 uviedol, že je ochotný ponúknuť sa ako výmena za rukojemníkov, ktorých zadržalo hnutie Hamas, napísal portál The Times of Israel.
Robert Sarah z Guiney
Tento 79-ročný guinejský kardinál bol v rokoch 2014 až 2021 prefektom Kongregácie pre bohoslužbu a sviatosti. Je považovaný za potenciálneho kandidáta na pápeža kvôli svojmu silnému záväzku k tradičnej katolíckej doktríne, dôrazu na úctu a kontinuitu.
Narodil sa 15. júna 1945 v rodine zberača ovocia. Študoval na Pápežskej univerzite Gregoriana a Biblickom inštitúte v Jeruzaleme. V roku 1979 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za arcibiskupa v Konakry. Vo veku 34 rokov sa stal najmladším arcibiskupom na svete.
Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2010 menoval za predsedu Pápežskej rady Cor Unum, ktorá koordinuje charitatívnu činnosť katolíckej cirkvi. V tom istom roku bol vymenovaný za kardinála.
Christoph Schönborn z Viedne
Schönborn (80), bývalý dlhoročný viedenský arcibiskup a kardinál, je jedným z najznámejších teológov konca 20. a začiatku 21. storočia. Na prelome 80. a 90. rokov sa okrem iného podieľal na príprave nového katechizmu katolíckej cirkvi.
Narodil sa 22. januára 1945 na zámku Skalka, ktorý leží pri Vlastislavi v okrese Litoměřice v Česku. V roku 1963 vstúpil do rádu dominikánov a v decembri 1970 bol vysvätený za kňaza. Vyštudoval filozofiu a teológiu. Funkcie viedenského arcibiskupa sa ujal v septembri 1995, odstúpil v januári tohto roka.
Kardinálom je od roku 1998. Zameriava sa na štúdium východných kresťanských cirkví a vyjadruje sa zmierlivo voči predtým tabuizovaným témam ako je celibát kňazov či homosexualita. V roku 2023 viedol zádušnú omšu za bývalého českého ministra zahraničia Karla Schwarzenberga v katedrále svätého Štefana vo Viedni.
Filipínsky kardinál Tagle
Luis Antonio Gokim Tagle (67) je často označovaný za „ázijského Františka“ kvôli podobným názorom a postojom. Spolu s kardinálom Parolinom patrí k hlavným favoritom na nového pápeža. V prípade zvolenia by bol prvým pontifikom z Ázie.
Narodil sa 21. júna 1957 vo filipínskom Imuse. Na Filipínach žije najviac katolíkov v Ázii. Od svojho vysvätenia za kňaza v roku 1982 má za sebou desiatky rokov pastoračných skúseností. Získal administratívne skúsenosti, najprv ako biskup v Imuse a potom ako arcibiskup v Manile. Pápež Benedikt XVI. ho v roku 2012 vymenoval za kardinála.
V rokoch 2015 – 2022 bol najvyšším predstaviteľom Caritas Internationalis, konfederácie viac ako 160 katolíckych organizácií, ktoré poskytujú pomoc, sociálne služby a rozvoj po celom svete. V roku 2022 pápež František prepustil celé jej vedenie po obvineniach zo šikanovania a ponižovania zamestnancov.
Kardinál Turkson z Ghany
Ghanský kardinál Peter Kodwo Appiah Turkson (76) sa narodil 11. októbra 1948. Študoval v seminároch v Ghane a v New Yorku. V roku 1975 bol vysvätený za kňaza a potom vyučoval vo svojom bývalom ghanskom seminári a absolvoval biblické štúdiá v Ríme.
Pápež Ján Pavol II. ho v roku 1992 vymenoval za arcibiskupa Cape Coast v Ghane a o 11 rokov neskôr ho vymenoval za prvého kardinála v histórii tohto západoafrického štátu. V rokoch 2009 – 2021 bol šéfom Pápežskej rady pre spravodlivosť a mier, orgánu, ktorý presadzuje sociálnu spravodlivosť, ľudské práva a mier vo svete.
Bolonský arcibiskup Zuppi
Taliansky kardinál a bolonský arcibiskup Matteo Maria Zuppi (69) sa narodil 11. októbra 1955. Je známy ako „kňaz ulice“, ktorý sa zameriava na migrantov a chudobných a málo dbá na okázalosť a protokol. Podobne konal aj pápež František v období, keď žil v Buenos Aires. Zuppi V Bologni niekedy namiesto oficiálneho automobilu používa bicykle.
Bol jedným zo sprostredkovateľov mierových rokovaní, ktorá v roku 1992 pomohla ukončiť občiansku vojnu v Mozambiku. Za kardinála ho pápež vymenoval v roku 2019 a v roku 2022 bol zvolený za predsedu talianskej biskupskej konferencie. Vlani ho František poveril mierovou misiou na ukončenie vojny na Ukrajine.
