Problémy s čerpaním eurofondov vnímajú aj mestá a obce. Zároveň sú to pre nich dôležité zdroje, vďaka ktorým môžu primátori a starostovia rozvíjať, modernizovať a zlepšovať život obyvateľov. Aj toto je téma 37. snemu Združenia miest a obcí (ZMOS). Dôležitým bodom má byť aj reforma riadenia samospráv.
Viacerí primátori a starostovia hovoria o tom, že samosprávy dnes fungujú najmä vďaka eurofondom. Na väčšie investície často nemajú vlastné prostriedky. Ak by o tieto peniaze prišli, nemohli by sa rozvíjať.
“Čo sa týka nejakých investičných aktivít, tak si to neviem predstaviť. Určite malé investície sa dajú realizovať, ale väčšie investície nie,“ priznala starostka obce Hlboké nad Váhom Karina Holešová.
“Dokončujeme teraz čas odkanalizovania rodinných domov, kde sme obdržali 211-tisíc eur. Nevedeli by sme si dovoliť, aj keď nejaké prostriedky sa vedia ušetriť, ale to sú veľké peniaze, ktoré na veľké akcie nemáme,“ zhodnotil starosta obce Petrovce Miroslav Bobrik.
“Teraz aktuálne staviame oddychovú zónu. Podarilo sa nám už zrekonštruovať asfaltový povrch v obci, autobusoví zastávky, detské ihriská či náučný chodník. Boli by sme veľmi radi, keby eurofondy nemusíme vracať do Európskej únie,“ uviedla starostka obce Kalonda Réka Papp.
Čerpaniu eurofondov a samosprávam sa v relácii Správy venovala redaktorka Karolína Janičíková:
Predseda ZMOS Jozef Božík upozorňuje, že viac ako 80 percent všetkých väčších investícií miest a obcí platia z eurofondov. Zároveň povedal, že Slovensko má najchudobnejšiu samosprávu v rámci eurozóny.
“Máme najnižšie podielové dane, minimálne keď sa porovnávame s Českou republikou. Keby sme prišli ešte aj o európske peniaze, tak môžem garantovať, že minimálne 80 – 90 percent investícií by sa zastavilo, nerealizovalo. To znamená, že by tu zastal čas,“ vyjadril sa Božik.
Prispôsobenie kompetencií
Reč bola aj o pripravovanej reforme verejnej správy, ktorá má zefektívniť samosprávy. Pomôcť má najmä malým obciam, ktoré zápasia s nedostatkom peňazí a personálu. Riešením má byť napríklad zdieľanie služieb či prispôsobenie kompetencií podľa veľkosti obce. Na túto problematiku na sneme upozorňoval aj prezident Peter Pellegrini.
“Máme obrovské množstvo miest a obcí. Máme obrovské množstvo štátnych orgánov, jedna nedôveruje druhej. Každý rezort bojuje za svoje rezortné právomoci a nechce ich púšťať ďalej do regiónov alebo decentralizovať riadenie nášho štátu,“ vyhlásil Pellegrini.
“Nie je možné, aby každá jedna samospráva mala 4 300 kompetencií. Ak má samospráva 600 obyvateľov, nedokáže poskytnúť tie isté služby ako samospráva, ktorá má desaťtisíc alebo 15-tisíc obyvateľov,“ dodal Božik.
Reformu pripravuje vláda v spolupráci so samosprávami. Predstaviť by ju mohli na jeseň tohto roka. V rámci nej prídu s návrhom, aby sa primátori a starostovia od roku 2030 volili na päťročné obdobie.
