Podjazd na Antolskej ulici v Bratislave, dôležitý pre urgentný presun sanitiek, ale aj pacientov, býva pravidelne zaplavený. Škody na autách, ktoré tu vo vode uviaznu, sa rátajú na státisíce eur. K ceste sa už 40 rokov nikto nehlási.
Antolská ulica je dôležitou príjazdovou cestou k Univerzitnej nemocnice v Petržalke s viac ako 80 ambulanciami. Dostať sa tam autom z Dolnozemskej cesty smerom z konca Petržalky smerom z Rusoviec je takmer nemožné.
Podjazd, ktorý by mal slúžiť ako spojnica Dolnozemskej cesty s Antolskou sa pravidelne mení na lokálne jazero.
„Je to nenahraditeľný príjazd k nemocnici zo strany od Rusoviec. Dnes tam pribúdajú Slnečnice, ďalší obyvatelia. Vybudovaná bola diaľnica, takže zaťažiteľnosť tejto trasy narastá a je nevyhnutné, aby bol ten podjazd funkčný,“ vysvetlil záchranár Martin Nýdr.
Auto sa stalo nepojazdným
Na problematický podjazd doplatila aj pani Žaneta Murčová. „V decembri som išla aj so starkou z nemocnice na Antolskej. Ja túto cestu nepoznám, prvýkrát som tadiaľto išla,“ priblížila pani Žaneta.
Navigácia ju z nemocničného parkoviska viedla priamo zatopeným podjazdom. „Ostala som stáť v strede. Absolútne nás vyplo, motor proste vypol a ostali sme stáť. Brala som moju babku 81-ročnú, tá bola tiež z toho v šoku,“ dodala.
Auto pani Žanety zostalo nepojazdné, odťahová služba ho odviezla do servisu. Náklady na opravu odhadujú na 10-tisíc eur.
„Voda sa dostala do vzduchového filtru a motor nasal vodu, ale voda je nestlačiteľná, takže to poškodilo ojnice a tým pádom to stratilo kompresie motora. V takom prípade je to poškodenie tak devastujúce, že oprava nemá zmysel, skôr výmena motoru,“ vysvetlil majiteľ autoservisu Zdenko Kvasnica.
„Pokiaľ by si chceli uplatňovať náhradu škody, v tom prípade by to bolo veľmi ťažké, pretože je to na zodpovednosti toho konkrétneho vodiča,“ uviedol nezávislý advokát Milan Ficek.
Prenosné dopravné značenie nepomohlo
Podľa hovorcu Bratislavy Petra Bublu mesto zvyklo na miesto umiestňovať prenosné dopravné značenie. „Bývajú pravidelne odstraňované, či už odtiahnuté na bok alebo odhodené mimo komunikáciu, prípadne odhodené v blízkom Draždiaku,“ dodal Bubla.
Zdá sa, že odvážlivcov je viac ako dosť. My sme sa na miesto vracali opakovane. Chceli sme na vlastné oči vidieť, ako to v podjazde vyzerá aj počas výdatných dažďov. Opäť sme tu zastihli ďalšieho nešťastného vodiča čakajúc na odťahovú službu.
Zaplavený podjazd komplikuje prácu záchranárom. Z Dolnozemskej cesty by to mali do nemocnice za pár sekúnd. Niekedy to tadiaľ risknú, no radšej to obchádzajú po okolitých uliciach.
Alebo, ako sme videli na vlastné oči, stočia to cez štvorprúdovku. Toto je podľa pána Nýdra, ktorý pracuje na záchranke, častý obraz.
„Skracuje to dojazdový čas. Teraz musíte chodiť naokolo alebo potom nebezpečne prechádzať cez štvorprúdovú cestu. Aj keď máme majáky, ale tí ľudia spoza toho mosta, keď vyjdú, nás ani nevidia,“ povedal záchranár.
„Je pravda, že táto komunikácia býva často zaplavovaná. Deje sa tak najmä počas zimných mesiacov, keď sa zdvihne hladina Chorvátskeho ramena, pretože práve to je to obdobie, kedy Slovenský vodohospodársky podnik nereguluje jeho hladinu,“ vysvetlil Bubla.
„Riešením by bolo zdvihnúť cestu. Stačilo by 40 centimetrov a tým pádom by sme sa dostali nad maximálnu možnú hladinu Chorvátskeho ramena. Je tu vidieť aj stopa, pokiaľ býva tá voda a nikdy nebýva vyššie,“ povedal záchranár Nýdr.
Cesta už roky nie je skolaudovaná
Chodník či cyklocesta tu dnes skôr pripomínajú lávku ponad vodu. Od pána Nýdra sme počuli návrh riešenia. Predtým však kompetentní musia vyriešiť ešte iný, dôležitý problém.
„Táto komunikácia na Antolskej vznikla už v roku 1987, ale teda treba povedať, že nikdy nebola skolaudovaná,“ priblížila hovorkyňa mestskej časti Petržalka Mária Halašková.
Desiatky rokov sa k tejto ulici nikto nehlási. Antolská cesta vedie po nevysporiadaných pozemkoch: Mestská časť Petržalka, Lesy SR, Slovenský vodohospodársky podnik, Slovenská republika či Magistrát hlavného mesta. Cesta a jej okolie tak pripomínajú skladačku puzzle bez jasného majiteľa.
„Momentálne sa usilujeme majetkoprávne vysporiadať tieto pozemky. Je to skutočne zdĺhavý proces, ťahá sa to už nejaké to obdobie s tým, že naším záujmom je získať to do vlastníctva, aby sme mohli vyriešiť aj ten zaplavovaný podjazd,“ skonštatoval Bubla.
Otázne je, kedy a či vôbec sa nájde primátor, ktorý problém konečne vyrieši. Dovtedy zrejme pribudnú ďalší vodiči, ktorí v zimných mesiacoch nezvládnu prejazd zaplaveným podjazdom.
Počas prípravy reportáže sa tu objavili dopravné značky. Čas ukáže, či ide iba o dočasné alebo už trvalé riešenie problému. „Mala by to byť otázka priority vedenia mesta,“ povedal záchranár Nýdr.
