Najväčší pevnostný systém v strednej Európe, najväčšia pevnosť na Slovensku, no zároveň najzanedbanejšia. Kedysi nedobytný obranný systém proti Turkom, dnes bojuje o prežitie. Múry chátrajú, niektoré časti sú nebezpečné a neprístupné. Pevnosť vlastní mesto Komárno. Na záchranu tak rozsiahlej pamiatky nemá dostatok síl.
Stará pevnosť zo 16. storočia, neskôr rozšírená o Novú pevnosť a viaceré línie, dokopy komplex s obvodom až 15 kilometrov. V čase najväčšej slávy dokázala ukryť 200-tisíc vojakov.
Nedokázali ju zničiť armády, požiare ani živelné katastrofy. Dnes to vyzerá tak, že to, čo ju zničí, je ľahostajnosť. „Môžeme povedať, že v súčasnosti je z pevnosti obnovených asi takých desať percent,“ skonštatoval hlavný sprievodca a riaditeľ Komárňanskej pevnosti Andrej Ozimy.
Osudu najväčšej, no najzanedbanejšej pevnosti na Slovensku, ktorá leží v Komárne, sa v reportáži v relácii Ranné správy venovala redaktorka Marína Opálková:
Pevnosť sa postupne rozrastala a dnes sa jej časti nachádzajú aj na pravom brehu Dunaja. V maďarskom Komárome sú tri pevnosti – Monoštorská, Igmándska a Hviezdicová. Všetky tri sú zrekonštruované.
„Vždy hovoríme, že ak chcete vidieť vojenské dejiny, tak na to odporúčame Monoštorskú pevnosť, a ten, kto je milovníkom umenia, ten môže prísť sem, do Hviezdicovej pevnosti,“ povedala sprievodkyňa v maďarskej časti pevnostného systému Tünde Erőd Kálnay.
Jedna história, dva osudy
Ako je možné, že tá istá história má na dvoch brehoch taký rozdielny osud? „Pevnosť v Komárne patrí v celom rozsahu mestu Komárno. Je to 13-hektárový areál. Na maďarskej strane pevnosti patria vo veľkej miere štátu, je to až 96 percent,“ vysvetlil Ozimy.
„Kedysi sa o túto obrovskú pevnosť starala jedna monarchia. No dnes Komárno, ako také malé mestečko, jednoducho túto veľkú a náročnú úlohu nezvláda hlavne finančne,“ podotkol pamiatkar Ľudovít Gráfel.
Mesto Komárno získalo za posledné roky viacero dotácií zo štátnych aj európskych zdrojov. Pokryli však len najnutnejšie opravy. Celkovo išlo asi o dva milióny eur, čo na tak rozsiahly areál nestačí. „Štát by mal mať predovšetkým záujem na zachovaní svojho kultúrneho dedičstva,“ myslí si Gráfel.
Pamiatkový úrad v reakcii pre našu redakciu uviedol, že jednotlivé objekty pevnosti sú podľa ich hodnotenia vo vyhovujúcom, miestami narušenom stave. „Ja zvyknem návštevníkom hovoriť zo srandy, že koľko tehál je v múroch, asi toľko eur by sme potrebovali na obnovu,“ dodal Ozimy.
Aj keby sa podarilo slovenskú časť pevnosti zrekonštruovať, otázkou zostáva jej ďalšie využitie. Práve to je kľúčom k udržateľnosti, ako ukazuje príklad pevností v Maďarsku.
