Na prvý pohľad nenápadný kostolík. No v skutočnosti sa pýši niekoľkými naj. Ranogotický kostol v Hanušovciach má rovnaké architektonické a dekoratívne prvky ako pôvodný Chrám Božieho hrobu v Jeruzaleme. Podľa historikov tak ide o jediný zachovaný stredoveký kostol strážcov Božieho hrobu nielen na Slovensku, ale aj v celej strednej Európe. Jeho jedinečnosť však zároveň sťažuje historický výskum.
Strážcovia Božieho hrobu vznikli ako rehoľa počas križiackych výprav v Jeruzaleme. “Mali za úlohu starať sa o Boží hrob, starať sa o pútnikov, mali veľký úspech a rozšírili sa do celého sveta,“ uviedla historička Michaela Haviarová.
Aj na územie dnešných Hanušoviec. Historici predpokladajú, že prišli začiatkom 13. storočia. “Z roku 1212 máme zachovanú listinu panovníka Ondreja II., ktorý Božohrobcom daruje územie,“ prezradila Haviarová.
“Tá listina je najstaršou listinou z územia Šariša,“ povedal historik a kurátor kostola Ondrej Glod.
Rehoľníci si tu postavili kostol. S takými dekoráciami a architektúrou, aké poznali zo Svätej zeme. Práve to z neho v súčasnosti robí stredoeurópsky unikát.
“Je síce replikou toho pôvodného jeruzalemského, ale keďže ten bol mimoriadnym spôsobom barokizovaný a upravený, tento Hanušovský možno považovať za ten, ktorý sa najviac podobá originálu,“ konštatoval regionálny historik Samuel Bruss.
Kostolu v Hanušovciach sa v Ranných správach venovala redaktorka Ivana Leferovičová:
“Predĺžené presbytérium, veža, ktorá je vtiahnutá do pôdorysu. Takýto kostol, ktorý postavili Božohrobci a je postavený dodnes, nestojí v celej strednej Európe, naozaj sme autenticky v stredoveku,“ pokračovala Haviarová.
Najvýraznejším spojením je kaplnka
Najvýraznejším spojením s Jeruzalemom je Kaplnka Božieho hrobu. Tento dnes nenápadný priestor bol pred 700 rokmi jedným z najvýznamnejších detailov chrámu. “Priestor je uzavretý a otvára sa velikánskym oblúkom. V kaplnke Božieho hrobu bol umiestnený Boží hrob,“ opísala Haviarová.
Historici skúmali Hanušovský kostol v roku 2021. To, kedy ho jeruzalemskí rehoľníci postavili, pomohol určiť aj drevený krov.
“Vďaka tomu sme to datovali, lebo to sú pôvodné podlahy z polovice 13. storočia. Odoberal sondy, navŕtal to, zasondovali a zistili, aké staré je drevo,“ uviedol Glod.
“Zachovaná drevená konštrukcia, ktorá pre bežného diváka je nezaujímavá, ale pre odborníkov je absolútnou raritou. Ide o najstaršiu konštrukciu tohto typu zachovanú na našom území. Ide o drevené tiahla, ktoré sťahovali obvodové múry,“ vysvetlila Haviarová.
Sedemstoročným svedkom Hanušovskej histórie je jedinečná kamenná výzdoba. Raritou je podľa historikov obvodová rímsa.
“Je tam leviatan, postava z Biblie, sú tam ľudia, ktorí pracujú na poli, symbolika je zatiaľ nevyriešená z našej strany. Máme jeden predpoklad, že by mohlo ísť o zobrazenie života Jóba zo starého zákona,“ ozrejmila Haviarová.
Najväčšie tajomstvo pod podlahou
Tajomstvom zostávajú zahalené erby, vonkajšia reliéfna rímsa, no jedno z najväčších tajomstiev sa nachádza pod podlahou tohto kostola.
“Vieme, že sa tam nachádzajú hroby. V roku 1602 bolo poslednýkrát, kedy človek vstúpil do tých krýpt. Môžu sa tam nachádzať aj ostatky tých prvých križovníkov božohrobcov, ktorí tento chrám vybudovali,“ prezradil Glod.
Aj Hanušovský kostol poznačilo zemetrasenie spred dvoch rokov. Čoskoro by sa mal dočkať rekonštrukcie za pol milióna eur.
“Keby sme chceli niečo podobné porovnať, tak by sme museli ísť do talianskeho mesta Valeta, do Bavorska, do anglického Warwicku, do Jeruzalema,“ dodal Glod.
“Tým, že v tom stredoeurópskom priestore sa nezachoval žiadny božohrobský stredoveký kostol, tak my nemáme na základe čoho analogicky skúmať rôzne symboly, ktoré sa tu nachádzajú. Odpovede na niektoré otázky zodpovedia až budúce generácie,“ uzavrela Haviarová.
