Grónsko leží na nerastnom bohatstve, ktoré si svet zrazu začal vo veľkom všímať. USA a Európa v ňom vidia cestu, ako sa zbaviť závislosti od Číny. Krajina však zápasí s tvrdým terénom aj vlastným svedomím.
Vo vnútrozemí južného Grónska sa ťaží zlato. A v zemi pod ľadom leží niečo ešte cennejšie: vzácne kovy potrebné na batérie, zbrane aj obrazovky.
„Keď pôsobíte v Grónsku, je dôležité, kto do vás investuje. Mať na palube Európu, USA a nordické krajiny znamená stabilitu. Naši investori tak získavajú podiel aj na infraštruktúre a energetike regiónu,“ uviedol generálny riaditeľ Amaroq Minerals Eldur Olafsson.
Ťažbe nerastných surovín v Grónsku sa v relácii Aktuálne :24 venoval redaktor STVR Michal Cimerman:
Americkí aj európski investori už naliali do grónskych firiem desiatky miliónov. Čína však doteraz spracovávala takmer všetky vzácne prvky sveta. A podľa analytičky ich začala využívať ako zbraň.
„Keď Čína obmedzila vývoz ťažkých prvkov, pocítili to ekonomiky od Japonska po USA. Preto sa Západ snaží nájsť nové ložiská, od Brazílie až po Grónsko,“ podotkla analytička Centra pre strategické štúdie v USA Gracelin Baskaranová.
Grónsko ťažiť chce, no nie za každú cenu. „Dbáme na životné prostredie a platíme zamestnancov férovo. Nie sme lacná krajina na ťažbu, ale chceme budovať reťazce s podobne zmýšľajúcimi demokraciami,“ vyhlásila ministerka pre podnikanie a nerastné zdroje Grónska Naaja Nathanielsenová.
Zásoby sú obrovské, prístup k nim je zložitý. Osemdesiat percent Grónska pokrýva ľad a ceny surovín klesajú. „Otázka znie, či dokážeme vytvoriť prostredie, ktoré priláka ťažobné firmy. USA nie sú ťažobná spoločnosť, potrebujú partnerov,“ povedala Baskaranová.
A hoci politici volajú po surovinách, niektorí Gróni sa boja o svoju prírodu. „Ťažba je závislá od zahraničia. Turizmus je náš, vychádza z toho, kým sme a ako sa správame k prírode,“ ozrejmil podnikateľ v ekoturizme Casper Frank Møller.
Grónsko tak zatiaľ lavíruje medzi tlakom zvonku a tým, čo považuje za vlastné.
