Herliansky gejzír strieka až do výšky 22 metrov. Práve vďaka tomu si vyslúžil prívlastok najvyšší slovenský gejzír. Tento unikát na východe Slovenska je prírodným úkazom, avšak bez človeka by nevznikol.
Gejzír patrí na zoznam národných prírodných pamiatok a od roku 2002 je čakateľom na zápis do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
Za vznikom gejzíru stáli kedysi známe kúpele v Herľanoch. V 19. storočí tam hľadali ďalší zdroj liečivej minerálnej vody.
„Bol odvŕtaný na tú dobu do značnej hĺbky – 404,5 metra. A aj na prekvapenie vtedajších geológov začal vrt pravidelne vystrekovať vodu,“ priblížil hydrogeológ Technickej univerzity v Košiciach Ladislav Tometz.
O herlianskom gejzíre v Správach informovala redaktorka Miriam Palková:
„Herliansky gejzír je skutočný unikát. Jediný na Slovensku a jediný svojho druhu tým, že ide o studený gejzír, vôbec v Európe,“ povedala riaditeľka Košice Región Turizmus Lenka Vargová-Jurková.
V minulosti dosahovala výška erupcie sedem až pätnásť metrov. Po rekonštrukcii z roku 2016 je to približne 22 metrov. „Obsahuje zvýšené množstvo sodíka a hydrogénuhličitanov. My hovoríme o minerálnej vode vtedy, ak má viac ako tisíc miligramov na liter pevných rozpustených látok,“ vysvetlil Tometz.
Vyhľadávaná turistická destinácia
Gejzír chrlí vodu v intervaloch 34 až 36 hodín. Všetko závisí od počasia. „Pokiaľ je suchšie obdobie, tak sa doba skracuje. Pokiaľ je vlhké obdobie, tak sa predlžuje,“ povedal starosta obce Herľany Slavomír Rusnák. „To spôsobuje oxid uhličitý, ktorý sa ešte z väčších hĺbok uvoľňuje, dobre preplyní vodu a potom ju tlačí,“ dodal Tometz.
Obec na úpätí Slanských vrchov neďaleko Košíc sa vďaka gejzíru stala vyhľadávanou turistickou destináciou. „Pokiaľ je dobré počasie, zvykne tu byť aj tristo až štyristo návštevníkov,“ povedal starosta obce Herľany.
Ak chcete gejzír zastihnúť v čase erupcie, je dobré si vopred pozrieť presný čas zverejnený na oficiálnych stránkach obce Herľany. Hydrogeológovia odporúčajú prísť aj s dostatočným časovým predstihom.
