Na hlavný obsah

Radiačné nebezpečenstvo aj škody po útokoch USA na jadrové prevádzky v Iráne stále nie sú jasné. Odhady si protirečia

K zásahom došlo pred takmer mesiacom.

Radiačné nebezpečenstvo aj škody po útokoch USA na jadrové prevádzky v Iráne stále nie sú jasné. Odhady si protirečia
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Araghčí.

Prešiel už skoro mesiac, odkedy Spojené štáty zasiahli tri veľké jadrové prevádzky v Iráne. Napriek tomu však nie je jasné, aké veľké je radiačné nebezpečenstvo a odhady škôd si navzájom protirečia. Koncom týždňa bude Teherán s európskymi partnermi v tureckom Istanbule rokovať o svojom jadrovom programe.

Počas operácie „Polnočné kladivo“ vo Fordó, Nátanse a Isfaháne americké bombardéry zhodili viac ako 13,5 tony bômb. Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu vo Fordó našla častice uránu s čistotou blízkou 90 percentám, čo stačí na výrobu zbraní.

O škodách a rizikách po útokoch na jadrové prevádzky v Iráne si v Deutsche Welle v rubrike Čítanie zo zahraničnej tlače prečítala redaktorka STVR Elena Seeber:

Deutsche Welle píše, že podľa odborníkov má Irán viac ako 400 kilogramov vysoko obohateného uránu. Avšak čo sa s ním stalo počas útokov, je naďalej nejasné.

Napriek tomu, že podľa agentúry zvýšenú hladinu radiácie nezistili, portál varuje, že existuje radiačné riziko z možných únikov fluoridu uránového zo skladovacích nádrží, centrifúg alebo potrubí.

Po uvoľnení plyn reaguje s vlhkosťou vo vzduchu a vzniká fluorid uránu a kyselina fluorovodíková. Kontakt s touto kyselinou alebo vdýchnutie jej výparov môže zničiť pľúcne tkanivo.

Profesor a jadrový expert z Hanoverskej univerzity Clemens Walther pre Deutsche Welle uzatvoril, že existujú dôkazy o tom, že fluorid uránový sa na mieste uvoľnil. K týmto javom však malo dôjsť len v jadrových zariadeniach a k rozšíreniu do obytných oblastí údajne nedošlo.

Moje odložené články

    Viac

    Najčítanejšie

    Nové v rubrike Svet