Rusko navrhlo Ukrajine krátkodobé, 24- až 48-hodinové prestávky v bojoch s cieľom vyzdvihnúť zranených vojakov a telá padlých. Uviedol to po skončení rokovaní v tureckom Istanbule vedúci ruskej delegácie Vladimir Medinskij, podľa ktorého sú pozície strán od seba veľmi vzdialené.
Moskva podľa neho ponúkla Kyjevu vrátenie tritisíc tiel padlých ukrajinských vojakov, strany sa taktiež dohodli na výmene najmenej 1 200 vojnových zajatcov na každej strane a diskutovali o návrate vysídlených civilistov.
Ukrajina podľa šéfa svojho vyjednávacieho tímu Rustema Umerova navrhla Rusku stretnutie na úrovni prezidentov do konca augusta. Ruské návrhy na krátkodobé humanitárne prestávky v bojoch by však podľa Ukrajiny neboli skutočným prímerím.
„Dlho sme diskutovali o stanoviskách, ktoré naše strany vyjadrili v memorande predloženom naposledy. Pozície sú dosť vzdialené. Dohodli sme sa, že budeme pokračovať v kontaktoch,“ povedal Medinskij na tlačovej konferencii po treťom kole rozhovorov, ktoré v širšom formáte trvali približne 40 minút. Medzi štyrmi očami predtým hovoril Medinskij s Umerovom.
Ukrajina pripravená na okamžité prímerie
Vedúci ukrajinskej delegácie podľa médií vyhlásil, že Ukrajina je pripravená na okamžité prímerie, a vyzval Rusko, aby preukázalo „konštruktívny a realistický prístup“. Umerov súčasne oznámil návrh Kyjeva usporiadať do konca augusta schôdzku hláv štátov Volodymyra Zelenského a Vladimira Putina, na ktorej by sa zúčastnil aj turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a americký prezident Donald Trump.
„Ukrajinská delegácia navrhla, aby sa toto stretnutie uskutočnilo v auguste. Prečo? Pretože akýkoľvek deň v tomto období spadá do vízie našich partnerov, najmä Spojených štátov, a do termínu, ktorý stanovil prezident Trump na nájdenie riešenia,“ citoval Umerova server Ukrajinska pravda.
Trump dal v posledných týždňoch viackrát najavo svoju nespokojnosť s prístupom Moskvy, pričom pohrozil uvalením sekundárnych sankcií v podobe stopercentných ciel na jej obchodných partnerov, ak do 50 dní vojnu proti Ukrajine neukončí.
Medinskij však podotkol, že stretnutie Putina so Zelenským je potrebné dôkladne pripraviť a že by malo slúžiť len na podpísanie prípadnej mierovej dohody, nie na vyjednávanie.
Vysídlení civilisti
Témou rokovaní bola aj otázka návratu vysídlených civilistov. Ruský vyjednávač spresnil, že súvisela s tým, že Ukrajina zadržiava približne 30 obyvateľov ruskej Kurskej oblasti, kam vlani v auguste vpadli ukrajinské sily.
Ruské ministerstvo obrany i Zelenskyj medzitým potvrdili, že v čase rokovaní v Istanbule si Kyjev a Moskva vymenili zvyšných vojnových zajatcov v súlade s dohodou, ktorá vzišla zo schôdzky z 2. júna. Strany sa vtedy dohodli na výmene chorých a ťažko zranených.
