Stojí medzi Šumiacom a Telgártom, priamo pod Kráľovou hoľou. Chamkova stodola, ikonická drevenica, je jedným z najfotografovanejších objektov na Horehroní. Táto storočná stavba má bohatú históriu a zachrániť ju pre budúce generácie pomohli dobrovoľníci.
Horelo v známom slovenskom filme Nevesta hôľ a horelo aj naozaj. Popolom ľahlo pri natáčaní scény v roku 1971 humno pod Kráľovou hoľou. Z pôvodnej dvojice budov tak zostala len jedna – drevenica, dnes známa ako Chamkova stodola.
„V podstate sa z nej stala jedna z najznámejších slovenských dreveníc. Nájdete ju v kalendároch, v rôznych fotografiách z výletov na Horehroní, ale nájdete ju možno aj na svadobných fotografiách,“ priblížila destinačná koordinátorka Oblastnej organizácie cestovného ruchu (OOCR) Horehronie Jarmila Oceľová.
Chamkovej stodole sa v Ranných správach venovala redaktorka Martina Jančiarová:
Pozostatok života stodoliarov
Stojí hneď pri hlavnej ceste spájajúcej Šumiac a Telgárt. Aj preto v minulosti slúžila spolu so spomínaným humnom ako preprahová stanica poštových koní. V roku 1935 ju kúpil gazda Juraj Chamko, po ktorom dostala aj pomenovanie.
„Čo si pamätám, tak tam bol mamin ujčok Ďuro. A mama stále spomína, že ujčiná mala stále na sporáku teplú vodu a ujec Ďuro nejedol nič iné pri stodole, iba chlieb namrvený v mlieku v drevenej miske s drevenou lyžicou,“ uviedol obyvateľ obce Šumiac Ján Gordan.
Drevenica je pozostatkom niekdajšieho života a hospodárenia takzvaných stodoliarov. Tí v lete odišli z dedín na lúky, kde pásli dobytok a sušili seno na zimu. Viac ako storočná stavba je typickou ukážkou tradičnej ľudovej architektúry.
„Základ izby bola pec, ktorá stála v rohu, väčšinou po ľavej strane dverí. Ďalej tu bola typicky nejaká posteľ – jedna, dve. V izbe vedeli prespať viaceré osoby. Bolo ich často naozaj veľa, práce boli náročné. Tak, aby nemuseli všetci ľudia schádzať do dediny ďaleko, tak tu prebývali,“ vysvetlil dobrovoľník a nadšenec ľudovej architektúry Matej Gonda.
Časom stratili svoj význam
V Šumiaci bolo takýchto stodôl viac. Veľkosťou sa podobali dedinským dreveniciam a pri ich výstavbe sa držali tradícií.
„Verili tomu, že im zaručia prosperitu pri stavbe a bývaní. Môžeme spomenúť, že ten priestor pod drevenicou sa najskôr vykropil svätenou vodou. Verili úkonom, aby sa v dome držali dobré sily,“ dodal Gonda.
Ako sa menil spôsob hospodárenia, rodiny už nepotrebovali príbytky mimo dedín a stodoly postupne stratili svoj význam. Zostali opustené a chátrali. Zachrániť známu Chamkovu stodolu sa podarilo vďaka dobrovoľníkom.
„Bola vo veľmi biednom stave. Strecha bola značne poškodená. Viacero jednotlivcov alebo skupiniek sa pokúšalo o jej záchranu. Tak sme dali hlavy dokopy a prišli sme s tým, že skúsime crowdfundingovú kampaň,“ vysvetlila Jarmila Oceľová.
„Zapojilo sa do nej 570 darcov a vyzbieralo sa niečo vyše osemtisíc eur. Z týchto peňazí sa zhruba šesťtisíc investovalo do základov, do obnovy strechy. Zostalo tam približne dvetisíc eur, ktoré sme využili na vypracovanie štúdie na realizáciu lesnej sauny, ktorá bude stáť neďaleko Chamkovej stodoly,“ uviedla výkonná riaditeľka OOCR Banskobystrický kraj Turizmus Zuzana Jóbová.
Chamkova stodola je pre návštevníkov otvorená nepretržite. V interiéri nájdu náučné tabule o jej histórii aj obnove.
