V nedeľu (31. 8.) je to presne 30 rokov, odkedy Slovenská informačná služba zavliekla do zahraničia syna prezidenta Michala Kováča. SIS v tom čase viedol nominant vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara Ivan Lexa. Ten sa podľa výpovedí bývalých členov tajnej služby mal osobne podieľať na únose.
Vladimír Mečiar mal počas svojej kariéry ako slovenský premiér viacero konfliktov. Ten najznámejší a najvypuklejší mal s Michalom Kováčom, prezidentom.
Ten vtedajšieho premiéra ostro kritizoval. Jedným z krokov, pre ktoré sa prezident do konfliktu s premiérom dostal, bolo odmietnutie menovať Ivana Lexu do funkcie ministra privatizácie a neskôr za šéfa Slovenskej informačnej služby.
„Pán premiér nie je ochotný partnersky spolupracovať a viesť korektný dialóg, nedokáže zjednocovať rôznorodé zoskupenia občanov a znásobovať politickú energiu štátu. Vzhľadom na jeho podozrievavosť je schopný spolupracovať iba ľuďmi, ktorí sú mu nejako zaviazaní. Pán Mečiar nepotrebuje radcov, spolutvorcov, oponentov, ale iba pomocníkov pri realizácii svojich zámerov,“ vyhlásil v správe o stave republiky prezident Michal Kováč.
Udalostiam okolo únosu prezidentovho syna sa v relácii Správy venoval redaktor Erik Adamson:
Po tejto správe o stave republiky padla druhá vláda Vladimíra Mečiara. Ten však následne vyhral voľby, čím tlak na prezidenta mohol pokračovať.
Spomienky poradcu prezidenta
„Vladimír Mečiar pojal predstavu, že Michal Kováč sa v úvodzovkách nepodaril ako prezident a treba urobiť nápravu a vypudiť ho z prezidentského paláca. Začal robiť so svojimi spolupracovníkmi sériu diskreditačných krokov,“ vyjadril sa vtedajší poradca prezidenta Pavol Demeš.
Spor vyvrcholil únosom prezidentovho syna tajnou službou do Rakúska, keď 31. augusta 1995 skupina mužov násilne naložila Michala Kováča mladšieho do auta. Tam ho zbili, na hlavu mu nasadili vrece a donútili ho vypiť fľašu alkoholu. Podľa policajného vyšetrovateľa, popoludní toho dňa dostala Rakúska polícia tip, že pred policajnou stanicou v hraničnom meste Hainburg je osoba, na ktorú je vydaný medzinárodný zatykač za kauzu Technopol.
„Spolu s kolegami sme boli v úplnom šoku, keď sme sa na druhý deň toto dozvedeli. Ľudia priamo zo SIS-ky dali vedieť, čo sa stalo. Michal Kováč, čo sme okolo neho boli, nás v zásade tíšil, aby sme sa upokojili. Skrátka, Michal Kováč nás všetkých z toho svojho okolia prekvapil svojou mužnosťou, rozhodnosťou,“ opísal zlomové momenty Demeš.
Polícia už na začiatku vyšetrovania tvrdila, že za únosom bola Slovenská informačná služba. Vtedajší šéf tajných Ivan Lexa v parlamente počas prednesu správy SIS v roku 1996, útočil na prezidenta Michala Kováča.
Čo hovoril Lexa
„Deviateho októbra 1995 bez akýchkoľvek dôkazov pre zahraničnú tlačovú agentúru uviedol, že citujem, v pozadí za údajným zavlečením jeho syna figuruje šéf SIS Ivan Lexa. Pätnásteho novembra znova pre zahraničnú tlačovú agentúru, uviedol, že citujem, nepochybuje o účasti SIS za zavlečením jeho syna,“ povedal o udalostiach vtedajší riaditeľ SIS Ivan Lexa.
„Jasne preukázal, že v záujme dosiahnutia svojich politických cieľov a v záujme vyriešenia problémov svojej rodiny je schopný porušovať zásady demokratického a právneho štátu,“ pokračoval Lexa.
Vtedajšia opozícia označila jeho vystúpenie a praktiky informačnej služby za tie spred roku 1989. Po viac ako 170 dňoch sa Michal Kováč mladší v roku 1996 dostal naspäť na Slovensko. Verzia, že za únosom Michala Kováča mladšieho bola informačná služba, je dnes už podľa vtedajších aktérov nespochybniteľná.
„Verzie sú v prvom rade postavené aj na motíve. Ten motív tu bol pomerne jasný, pretože bolo tu obrovské napätie medzi vtedajším premiérom a hlavou štátu,“ vyjadril sa advokát, bývalý vyšetrovateľ Peter Vačok.
„Ja som nebol prvý vyšetrovateľ, ja som mal ešte predchodcu, pána Šimoniča, a keď som ja nastúpil, tak už za jeho pôsobenia bolo zabezpečených rád dôkazov, ktoré preukazovali, že na tomto trestnom čine participuje Slovenská informačná služba, to znamená minimálne časť jej príslušníkov a technika,“ priblížil Vačok.
Vtedajšiu informačnú službu usvedčoval jej bývalý námestník Jaroslav Svěchota a aj operatívec SIS, ktorý sa zúčastnil na samotnom únose, Oskar Fegyveres, blízky spolupracovník neskôr zavraždeného Róberta Remiáša, ktorý mu v krajine robil spojku po tom, ako ušiel do zahraničia. Do dnešného dňa však neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by oficiálne únos spojilo so Slovenskou informačnou službou.
