Návrhy na zrušenie vyšších územných celkov (VÚC) nemajú reálne opodstatnenie, nepriniesli by zásadné úspory ani vyššiu efektivitu spravovania krajiny, naopak, zničili by vybudovaný systém, ktorý v mnohých prípadoch úspešne supluje štát.
Bratislavský samosprávny kraj (BSK) sa na sociálnej sieti pridal k argumentácii, ktorou návrhy na redukciu, respektíve úplné zrušenie VÚC odmietlo združenie Samosprávne kraje Slovenska (SK8).
BSK pripomenul rozsah agendy samosprávnych krajov, ktoré zabezpečujú stredné školstvo, organizujú verejnú dopravu, spravujú a udržiavajú regionálne cesty, prevádzkujú zdravotnícke zariadenia, poskytujú sociálne služby a vo svojej kompetencii majú aj kultúrne inštitúcie.
Preto považujú argumentáciu o polmiliardovej úspore za iluzórnu. „Služby, úrady a zamestnanci by museli fungovať ďalej,“ vysvetlil BSK.
Poukázal na to, že i skúsenosti z iných krajín ukazujú minimálne reálne úspory pri podobných krokoch, naopak, spôsobujú zhoršenie dostupnosti služieb a rozbitie fungujúcich štruktúr.
„Slovensko nemá problém s počtom krajov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Redukcia krajov by vzdialila rozhodovanie od občanov a oslabila regionálnu identitu,“ upozornil Bratislavský kraj.
Zabezpečenie rozvoju
Zdôraznil, že konsolidáciu verejných financií nie je možné zabezpečiť len zmenou hraníc krajov a reforma verejnej správy nesmie byť postavená výlučne na šetrení zdrojov, ale na zabezpečení udržateľného rozvoja a kvality života.
„Reálnou cestou je zoštíhlenie štátneho aparátu a zrušenie okresných úradov, nie likvidácia krajov,“ deklaruje BSK s poukázaním na to, že samosprávne kraje patria medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy aj napriek podhodnotenému financovaniu.
Argumentuje v tejto súvislosti prínosom VÚC v čase kríz aj ich hlavnou participáciou na strategickom rozvoji regiónov, vrátane schopnosti získať eurofondové zdroje slúžiace i na realizáciu štátnych projektov. BSK skritizoval i samotné prednesenie návrhov bez konzultácie so samosprávami.
Návrh SNS
SNS navrhla na minulotýždňovej koaličnej rade zníženie počtu samosprávnych krajov z ôsmich na štyri. Model by vychádzal z historického usporiadania Slovenska a vytvoril by štyri regióny, a to Bratislava, Západ, Stred a Východ.
Reforma samosprávnych krajov by podľa strany priniesla úsporu viac ako 500 miliónov eur vďaka zníženiu počtu úradov a odstráneniu duplicít. Premiér Robert Fico vyhlásil, že Smer-SD je pripravený zahlasovať za návrh. Redukcia krajov je podľa nich jednou z ciest šetrenia verejných financií.
Debatovať o návrhu je pripravený podľa predsedu strany Matúša Šutaja Eštoka aj koaličný Hlas-SD. Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nezávislý) deklaroval, že je za úplné zrušenie vyšších územných celkov.
Proti návrhom sa postavili nielen samosprávne združenia, ale aj opozícia.
Nedokončená decentralizácia
Slovensko nemá problém s počtom samosprávnych krajov, ale s nedokončenou decentralizáciou verejnej správy. Ich počet nie je príčinou vysokých verejných výdavkov, ale skôr zámienkou na obídenie podstaty problému, ktorou je potreba zásadnej, koncepčnej reformy. Konštatuje to združenie SK8. Odhadovanú úsporu taktiež nepovažuje za reálnu.
„Územná samospráva nie je len mapa na papieri. Je to systém, ktorý má slúžiť ľuďom tam, kde žijú – v krajoch, mestách a obciach. Pre občana by redukcia krajov znamenala, že rozhodovacie centrá by sa ešte viac vzdialili, stratila by sa možnosť rýchlejšie riešiť problémy priamo v kraji a oslabila by sa regionálna identita,“ zdôrazňuje SK8.
Kvalitný systém sa podľa neho nebuduje kreslením nových hraníc, ale odstránením duplicít medzi štátom a samosprávou či posilnením finančnej autonómie regiónov. Rovnako tak zabezpečením, že rozhodnutia robia priamo volení zástupcovia, nie politicky nominovaní prednostovia okresných úradov, pod ktorých má podľa návrhu prejsť časť kompetencií samosprávnych krajov.
Smerovanie k centralizmu nemá podľa združenia opodstatnenie. Pripomína, že posilňovanie moci centra na úkor územia je v rozpore s princípom subsidiarity i Európskou chartou miestnej samosprávy.
Nereálne úspory
Odhadované úspory nie sú podľa združenia reálne. Argumentuje aj skúsenosti z iných krajín. Podobné zmeny v nich priniesli len minimálne reálne úspory, avšak zhoršili dostupnosť služieb a rozbili funkčné regionálne štruktúry.
Úsporu verejných financií síce považuje za dôležitú, ale nie jedinú a hlavnú hodnotu reformy. „Významné úspory by bolo možné dosiahnuť aj zoštíhlením štátneho aparátu – na centrálnej úrovni aj lokálne,“ podotýka SK8.
Spomína zrušenie okresných úradov a prerozdelenie ich kompetencií na samosprávne kraje, ktoré patria dlhodobo medzi najefektívnejšie úrovne verejnej správy z pohľadu hospodárenia.
Za znepokojujúce považuje združenie SK8 aj to, ak je takto závažný návrh predstavený bez akejkoľvek diskusie s krajmi, a to aj napriek existencii viacerých poradných orgánov vlády SR. Deklaruje pripravenosť rokovať o zmysluplnej reforme verejnej správy.
Dlhoročná existencia
Kraje na Slovensku existujú už 24 rokov a v tomto období preukázali svoju životaschopnosť. Návrh o prípadnom znížení ich počtu nepovažuje Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) za konsolidačné opatrenie s okamžitým vplyvom na verejné financie. Príprava by si zároveň vyžiadala čas i analýzu. Uviedol to predseda ZMOS-u Jozef Božik.
ZMOS a združenia Samosprávne kraje Slovenska (SK8) pripravujú podľa neho spoločný pozičný dokument k reforme verejnej správy.
„V ňom je zakotvené, že otázku počtu krajov nebudeme otvárať, pokiaľ s takýmto návrhom neprídu samotné vyššie územné celky,“ skonštatoval Božik. Kraje za obdobie ich fungovania podľa neho preukázali svoju životaschopnosť.
Pri aktuálnom návrhu z dielne SNS zdôraznil, že nejde o konsolidačné opatrenie, ktoré bude mať vplyv na verejné financie a verejný rozpočet už na budúci rok.
Jeho príprava si vyžaduje minimálne jedno volebné obdobie. Reálny vplyv na verejné financie by sa prejavil až v nasledujúcom volebnom období, teda minimálne o päť rokov.
Takýto krok si zároveň vyžaduje detailnú analýzu, z ktorej bude zrejmé, ako sa dospelo k uvádzanej výške úspor a čo bolo predmetom porovnania.
„Kľúčovými hodnotiacimi parametrami musia byť ekonomická výkonnosť samosprávneho subjektu a pomer výdavkov na verejné služby pre obyvateľov voči jeho prevádzkovým nákladom,“ podotkol Božik.
Šetrenie v štátnej správe
Zníženie počtu samosprávnych krajov nie je konsolidačným opatrením. Ak chce vládna koalícia konsolidovať, mala by v prvom rade začať v štátnej správe, odkazuje Únia miest Slovenska (ÚMS). Opätovne apeluje na štát a politické strany, aby pokračovali v procese decentralizácie štátu. Informovala hovorkyňa ÚMS Daniela Piršelová.
„ÚMS sa opakovane vyjadrila, že nebude podporovať nesystémové, ad hoc návrhy vládnucich politických strán, ktoré nie sú podložené odbornými analýzami, zvyšujú riziko ďalšej centralizácie a môžu prispieť k snahám o návrat autokracie,“ zdôraznila Piršelová.
Únia zároveň nesúhlasí s tvrdením, že štyri kraje rešpektujú históriu regiónov Slovenska. Podotýka, že sú okrem toho nevhodným riešením pre druhú úroveň územnej samosprávy. Rovnako tak odmieta prezentovanú úsporu verejných financií, ktoré by malo zníženie počtu vyšších územných celkov priniesť.
Potrebu konsolidácie vidí ÚMS v prvom rade v štátnej správe. Ako príklad uvádza redukciu výdavkov ústredných orgánov štátnej správy a ich organizácií, ale v rámci miestnej všeobecnej a špecializovanej štátnej správy.
Prezident ÚMS Richard Rybníček pripomenul, že kľúčovou podmienkou reformy verejnej správy je jasná vízia budúcnosti Slovenska. Z nej vyplynie aj štruktúra verejnej správy s jasnou deľbou právomocí zodpovednej za jej realizáciu. Za dôležitý považuje decentralizovaný spôsob spravovania štátu a presun právomocí a zodpovednosti bližšie k občanom.
„Roky vyzývame vládne koalície na diskusiu o zmene spravovania štátu a o pokračovaní reformy verejnej správy. Skutočná reforma sa však nezačne pri nepremyslených pokusoch a vyhláseniach,“ podčiarkol Rybníček.
