Okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku sa má rozšíriť. Súkromným či cirkevným školám, ktoré nebudú registrované ako verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania, by sa mohol znížiť o 20 percent.
Vyplýva to z návrhu zákona o financovaní škôl a školských zariadení z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže (MŠVVaM) SR, ktorý v piatok (22. 8.) schválila vláda.
„Dôvodom zníženia normatívneho príspevku sa sleduje vyrovnávanie podmienok financovania škôl rôznych druhov zriaďovateľov. Je to najmä z hľadiska kritéria poskytovania výchovy a vzdelávania vo verejnom záujme,“ uviedlo ministerstvo.
Rovnaké podmienky
Materské školy, základné školy a stredné školy, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy v zriaďovateľskej pôsobnosti obce, samosprávneho kraja alebo regionálneho úradu, teda napríklad nevyberajú školné, prednostne prijímajú deti alebo žiakov v rámci verejných školských obvodov, bude štát podľa rezortu financovať za rovnakých podmienok bez ohľadu na ich zriaďovateľa.
Nižší príspevok by mohli dostať aj školy, ktoré by boli verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania, ale nedodržiavali by v tejto súvislosti svoje povinnosti.
Zníženie normatívneho príspevku sa navrhuje aj pre zriaďovateľa zariadenia poradenstva a prevencie. A to v prípade, že ministerstvo alebo regionálny úrad počas školskej inšpekcie zistí nedodržanie ustanovení o minimálnom počte odborných zamestnancov.
Taktiež v prípade, ak štátna školská inšpekcia zistí, že dochádza k nedodržiavaniu výkonových a obsahových štandardov výchovného poradenstva. Pri zistení nedostatkov by zriaďovateľom škôl alebo zariadenia poradenstva a prevencie mohli znížiť normatívny príspevok o 15 percent v závislosti od počtu kalendárnych mesiacov, počas ktorých sa zistené nedostatky neodstránili.
Určovanie príspevku
Návrh zákona upravuje tiež určovanie normatívneho príspevku pre materské školy, základné školy a stredné školy. Normatívny príspevok pre príslušnú školu na kalendárny rok je určený počtom detí alebo žiakov a normatívom.
V porovnaní s aktuálnou úpravou sa určovanie mzdového normatívu a prevádzkového normatívu rozširuje o kritérium. Je ním stupeň vzdelávania v základnej škole. Vo vzťahu k materským školám by sa veľkosť materskej školy po novom mala zohľadňovať v závislosti od celkového počtu detí materských škôl so sídlom v obci.
Vypustiť by sa mala úprava určovania mzdového a prevádzkového normatívu základnej školy v závislosti od jej veľkosti a určovanie prevádzkového normatívu v závislosti od teplotných podmienok v mieste sídla materskej, základnej a strednej školy.
Cieľmi návrhu zákona sú podľa predkladateľa najmä komplexná právna úprava financovania škôl a školských zariadení zo štátneho rozpočtu a z výnosu dane z príjmov územnej samospráve v jednom právnom predpise a zlepšenie prehľadnosti a zrozumiteľnosti zákona. Návrh zákona zároveň upravuje aj hospodárenie a podnikanie škôl a školských zariadení. Nadväzuje na nový zákon o školskej správe.
Účinnosť zákona sa navrhuje od januára 2026. Výnimkou by mali byť ustanovenia týkajúce sa zníženia normatívneho príspevku z dôvodu, že škola nie je verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania alebo porušovala povinnosti verejného poskytovateľa. Tie by mohli nadobudnúť účinnosť od 1. septembra 2027.
Predprimárne vzdelávanie
Predprimárne vzdelávanie má byť od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. O rok na to má byť povinné aj pre trojročné deti. Zároveň by mal rodič možnosť rozhodnúť sa pre formu domáceho vzdelávania dieťaťa, ak by mal požadované vzdelanie. Podmienky plnenia vzdelávania by však boli miernejšie ako pri päťročných deťoch.
„Návrhom sa rešpektuje právo zákonných zástupcov rozhodnúť, či ich štvorročné alebo trojročné dieťa bude povinné predprimárne vzdelávanie prednostne plniť formou individuálneho vzdelávania alebo využijú možnosť, aby ho plnilo formou pravidelného denného dochádzania v pracovných dňoch v rozsahu najmenej tri hodiny denne,“ uviedol rezort v materiáli.
V rámci navrhovaného modelu domáceho vzdelávania by nebolo povinnosťou dieťa prihlásiť do materskej školy, ale len oznámiť domáce vzdelávanie príslušnej obci. Vyžadovalo by sa, aby zákonný zástupca mal rovnaký stupeň vzdelania ako pri bežnom individuálnom vzdelávaní dieťaťa. Zároveň by sa po dovŕšení štvrtého roku veku posudzovala dosiahnutá úroveň vzdelania. Toto posúdenie by vykonávala materská škola určená príslušnou obcou.
Ak by sa preukázalo, že dieťa nemá rozvinuté vedomosti, zručnosti a kompetencie v súlade s obsahom vzdelávania vydanom a zverejnenom ministerstvom školstva, zákonný zástupca by bol povinný podať prihlášku na vzdelávanie dieťaťa v materskej škole do 15 dní odo dňa posúdenia. Posledný rok povinného predprimárneho vzdelávania by však bola, tak ako doposiaľ, povinnosť dieťa prihlásiť do materskej školy.
Tri hodiny denne
Povinné predprimárne vzdelávanie trojročných detí by bolo v rozsahu minimálne tri hodiny denne, v prípade detí so zdravotným znevýhodnením aj menej. Rezort zároveň navrhuje zvýšiť týždenný počet hodín poskytovaných dieťaťu v individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov. Aj podmienky individuálneho vzdelávania detí na základe žiadosti rodičov majú byť pre trojročné a štvorročné deti nastavené miernejšie ako pre päťročné deti.
Vzhľadom na disponibilné kapacity a budovanie nových kapacít rezort navrhuje postupný nábeh od 1. septembra 2027 pre štvorročné deti a od 1. septembra 2028 pre trojročné deti. Zmena sa vzťahuje na všetky deti s trvalým pobytom na území SR.
Zmena vo výchovných zariadeniach
Vláda tiež schválila zmenu legislatívy týkajúcu sa výchovných zariadení. Tie by mali viac prihliadať na špeciálne potreby detí či vyriešiť nedostatočnú personálnu a odbornú podporu zariadení.
Rezort predpokladá, že právna úprava si vynúti zvýšenie finančných prostriedkov. Vyplýva to z návrhu novely školského zákona z dielne Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR.
„Návrh reflektuje potrebu vyššej odbornosti, individualizácie prístupu a komplexnosti služieb poskytovaných týmto deťom, a to v kontexte prevencie sociopatologických javov, podpory reedukácie a účinnej integrácie do spoločnosti,“ uviedlo ministerstvo v materiáli.
Rezort si od legislatívnej úpravy sľubuje aj zvýšenie transparentnosti v oblasti evidencie detí umiestnených vo výchovných zariadeniach. Štátne úrady by mohli mať takisto lepší prehľad o kapacitách v jednotlivých zariadeniach.
„Zavedením povinnosti sprístupňovať aktuálne údaje o kapacitách sa umožní rýchla a koordinovaná reakcia na potrebu umiestnenia dieťaťa v krízovej situácii, zlepší sa prehľad o pohybe detí a obsadenosti zariadení pre príslušné orgány, poskytnú sa podklady na plánovanie kapacít a optimalizáciu siete zariadení, prispeje sa ku kontrole kvality výkonu výchovných opatrení,“ dodal rezort.
Určovanie školských obvodov
Zmeniť sa má aj spôsob určovania školských obvodov. Vzniknúť má aj inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania. Vyplýva to z návrhu zákona o školskej správe z dielne ministerstva školstva, ktorý schválila vláda.
Verejný poskytovateľ by prijímal prednostne deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu. Zároveň by nepodmieňoval poskytovanie výchovy a vzdelávania žiadnym protiplnením. Mal by tiež školský vzdelávací program v súlade so štátnym vzdelávacím programom.
„Navrhuje sa zavedenie inštitútu verejného poskytovateľa, ktorý vymedzuje práva a povinnosti škôl, ktoré poskytujú výchovu a vzdelávanie vo verejnom záujme,“ uviedol rezort.
Verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania by boli všetky materské, základné a stredné školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom. Tiež tie zriadené cirkevným alebo súkromným zriaďovateľom, ktoré sa rozhodnú poskytovať výchovu a vzdelávanie za rovnakých podmienok ako školy zriadené obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom.
Spádové územia
Verejný školský obvod by určila obec a vymedzila by spádové územie pre materské a základné školy tak, aby v rámci jedného obvodu bola určená najviac jedna materská alebo základná škola zriadená obcou, samosprávnym krajom alebo regionálnym úradom.
Zároveň by sa umožnilo, aby na žiadosť cirkevného alebo súkromného zriaďovateľa obec zaradila do verejného školského obvodu ľubovoľný počet materských a základných škôl. Tie sú verejným poskytovateľom výchovy a vzdelávania.
Pri určovaní verejných školských obvodov by sa prihliadalo na kapacitu školských budov, vzdialenosť z miesta trvalého pobytu dieťaťa alebo žiaka do školy a dopravnú infraštruktúru obce. „Navyše bude musieť byť pri určovaní verejného školského obvodu dodržaný zákaz segregácie vo výchove a vzdelávaní a princíp inkluzívneho vzdelávania,“ doplnil rezort.
S cieľom umožniť deťom a žiakom národnostných menšín plnenie práva na výchovu a vzdelávanie v materinskom jazyku by boli verejné školské obvody určené zvlášť pre školy poskytujúce povinné predprimárne vzdelávanie a povinnú školskú dochádzku v jazyku príslušnej národnostnej menšiny.
Kritika opozície
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) a Kresťanská únia (KÚ) školské zákony kritizujú. Opakovane tvrdia, že zmena financovania škôl spôsobí vytvorenie detí dvoch kategórií. Okrem toho podľa nich prijatie zmien prinesie likvidáciu cirkevných škôl.
„Vláda Roberta Fica (Smer-SD) trestá deti z veriacich rodín za to, že si vybrali školu, ktorá rešpektuje ich hodnoty. Jedným deťom dáva sto percent podpory a tým druhým len 80 percent. Nie preto, lebo by mali horšie výsledky alebo ich rodičia platia menej daní. Len preto, lebo si vybrali vieru,“ tvrdí KDH. Opakovane poukazuje na nespravodlivosť.
KÚ okrem zmeny financovania škôl kritizuje aj zavedenie postupného povinného predprimárneho vzdelávania pre štvorročné deti od roku 2027 a následne od roku 2028 aj pre trojročné deti.
„KÚ bude dôrazne v parlamente presadzovať argumenty proti navrhnutým zmenám financovania škôl a predprimárneho vzdelávania,“ avizovala strana.
