Poľsko čelilo narušeniu vzdušného priestoru ruskými dronmi, no spôsob, akým ich spojenci zlikvidovali, vyvolal otázky. Podľa analytikov odhalil slabiny NATO v boji proti jednoduchej technike.
Drony sú od vypuknutia vojny na Ukrajine novou výzvou pre obranu. Západní spojenci majú za sebou prvú skúšku ohňom. Počas incidentu totiž museli na lacné drony útočiť drahými raketami zo stíhačiek.
V Reportéroch sa protivzdušnej obrane venujeme opakovane. Najnovšie sme hľadali odpovede na otázky, čo by sa dialo, keby sa podobný incident odohral u nás.
„Táto situácia nás privádza najbližšie k otvorenému konfliktu od druhej svetovej vojny,“ vyhlásil 10. septembra poľský premiér Donald Tusk.
Dokázalo by sa Slovensko ubrániť dronovým útokom? V relácii Reportéri to zisťovali redaktorky STVR Eva Benčatová a Miroslava Ščobíková:
„Toto sú veci, ktoré sú neakceptovateľné. Práve preto je dôležité zistiť, o aký typ incidentu išlo, čo bolo jeho účelom,“ povedal v ten deň slovenský minister obrany Robert Kaliňák (Smer-SD).
Rusi označili obvinenia za neopodstatnené, veľvyslanec Ruska pri OSN Vasili Nebenzia pár dní na to vyhlásil, že sú ochotní zapojiť sa do dialógu s Poľskom, „aby sa objasnili skutočnosti“.
„Ja chcem veriť tomu, že drony, ktoré prenikli na poľské územie, boli drony, ktoré tam išli nie s cieľom útočiť na Poľsko, ale že mali skončiť na ukrajinskom území. V každom prípade je pre nás toto absolútne neprijateľné,“ vyjadril sa vtedy minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD).
„U niektorých z nich boli dokonca aj improvizované prídavné nádrže. Takže to samo o sebe svedčí o zámere predĺžiť výrazným spôsobom dolet dronu. Zámer preniknúť na územie Poľska, myslím si, že v tejto chvíli je nepochybný,“ zhodnotil bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Septembrové incidenty
Dron narušil 14. septembra aj vzdušný priestor Rumunska. O päť dní neskôr lietali ruské stíhačky nad územím Európskej únie a NATO, narušili vzdušný priestor Estónska.
„Naše stíhačky sa od dohodnutej letovej trasy neodchýlili. Leteli nad neutrálnymi vodami Baltského mora,“ uviedla v stanovisku Ruská federácia.
„Zachytenie ďalších dvoch ruských strojov oznámili tiež Poliaci. Podľa Varšavy leteli nízko nad ťažobnou plošinou firmy v Baltskom mori a porušili jej bezpečnú zónu,“ informovala česká televízia ČT 19. septembra.
V správach STVR sme informovali o tom, že estónska vláda požiadala spojencov o konzultácie podľa článku 4 Severoatlantickej zmluvy. Tento článok už predtým aktivovalo aj Poľsko.
Exminister obrany úradníckej vlády v roku 2023 Martin Sklenár sa na situáciu pozerá s veľkým znepokojením. „Je to situácia, ktorú zapríčinilo Rusko svojim nezodpovedným konaním, agresívnym vojenským správaním v Európe,“ uviedol.
„Toto nie je ojedinelý incident. Boli sme svedkami veľmi úspešnej reakcie jednotiek NATO vrátane samotných Poliakov aj Holanďanov, Talianov a Nemcov,“ reagoval v septembri generálny tajomník NATO Mark Rutte.
„Čokoľvek vystrelíte smerom k oblohe, tak raz spadne na zem. Akémukoľvek objektu prerušíte let, takisto padne dole. Použitie zbraňových systémov musí byť úmerné hrozbe. To je jeden z dôvodov, prečo nie všetky ciele nad Poľskom boli eliminované,“ skonštatoval náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.
Bránik optimizmus s NATO nezdieľa. „Pretože tam bolo vyhodnotené, myslím správnym spôsobom, že sa štyri krajiny priamo bezprostredne zapojili do reakcie na tento útok. Problém, ktorý ma naozaj prekvapuje, je, že sa neukázala spôsobilosť nejakej formy efektívnej ochrany proti ‚na kolene vyrobeným‘ dronom,“ dodal.
Štáty nie sú pripravené
Bývalý stíhací pilot Martin Hronec uviedol, že drony stoja rádovo desiatky tisíc eur. „A je takisto pravda, že najvýkonnejšie letecké rakety na nosičoch na stíhačkách, sú v rádovo 100-tisícoch až milión. Je neefektívne zostreliť drahými raketami tak lacné zariadenie,“ podotkol.
„Ak by sme mali dlhodobo takýmto spôsobom bojovať proti dronom, tak hovoríme naozaj, bez preháňania, o 100- až 120-násobku nákladov,“ upozornil Bránik.
Ukrajinský vojak v Reportéroch z roku 2024 ukázal prístroj tzv. rádio-elektrického boja. „Vysiela frekvencie, na ktorých lietajú FPV drony nepriateľa. Kladie im prekážky, cez ktoré drony nepreletia a zrútia sa dole,“ prezradil.
Podľa Hronca sa drony ešte pred pár rokmi považovali za „okrajovú záležitosť“, napríklad na prieskumy. „Ale v súčasnosti vidíme na tomto konflikte to, že drony sa používajú vo veľkej miere. A z toho vyplýva aj pre nás nejaké poučenie,“ poznamenal.
Bránik považuje drony za fenomén, ktorý bol na začiatku vojny do istej miery prekvapením. Čo však prekvapuje jeho je, že „ani po troch rokoch vojny žiadna z krajín vo východnom krídle nemá dostatočnú spôsobilosť na to, aby zabránila vstupu do nášho vzdušného priestoru“.
„Ja si nemyslím, že ktorákoľvek z krajín NATO je momentálne 100-percentne pripravená na to, aby pôsobila proti tomuto typu bezpilotných prostriedkov vo veľkom meradle,“ vyjadril sa náčelník štábu pre podporu operácií Generálneho štábu OSSR Ferdinand Muríň.
Slovenská protivzdušná obrana
„Slovenská republika nemá a nedisponuje žiadnym prostriedkom protivzdušnej ochrany. To znamená, na rozdiel od Poľska, ak by tieto drony, či už boli tri alebo štyri, preleteli hranicu východného Slovenska, tak by sme sa mohli na ne akurát tak pozerať a dúfať, že padnú niekde do lesa a nie na obývanú časť Slovenska,“ prehlásil prezident Peter Pellegrini.
„Je chránený slovenský vzdušný priestor a Slovensko sa nenachádza v stave vojny. Ak sa bezpečnostná situácia zásadným spôsobom zmení, tak slovenský vzdušný priestor bude o to viac chránený. To znamená, že postupnosť opatrení musí mať svoju logiku,“ zhodnotil Zmeko.
„To si u nás vyžaduje trochu zmenu legislatívy, aby vedeli vojenské štruktúry reagovať na takéto dronové ohrozenia,“ podotkol Kaliňák.
Zmeko upozornil, že v priestore nie sme sami a členstvo v NATO nám zabezpečuje, že sa na partnerov môžeme spoľahnúť. „Zdieľame s nimi informácie a spoločne prijímame opatrenia, aby sme takejto hrozbe predchádzali,“ doplnil.
„Sme pripravení použiť všetky vhodné a dostupné prostriedky, ktoré máme. A zároveň sme si vedomí aj toho, že naše dostupné prostriedky majú svoje limity,“ avizoval Muríň.
„Slovensko chráni vzdušný priestor viacerými prostriedkami. Jedna z častí je prieskum. To znamená, že sa pozoruje prostredie nášho vzdušného priestoru,“ vysvetlil Hronec.
Podľa bezpečnostného analytika Vladimíra Bednára by sme prvotnú informáciu dostali buď zo zahraničia alebo od ukrajinských partnerov.
Aký by bol postup?
Bránik vysvetlil, že nad územím Ukrajiny je vykonávaná rozsiahla špionážna činnosť za účasti aliančných spojencov. „Takže zachytia informáciu o chystanom útoku ešte skôr, než k nemu dôjde,“ ozrejmil.
Ak by sme prvotnú informáciu zo zahraničia nedostali, podľa Bednára by boli prvotnými senzormi na identifikáciu hrozby naše roty rádioelektrotechnického prieskumu. Naše ozbrojené sily ich majú šesť.
„Následne reaguje aliancia, reaguje riadiace centrum, ktoré vysiela jednotky, ktoré sú v pohotovosti. Lietadlo nevzlietne ani za 30 sekúnd, ani za 60 sekúnd, vzlietne za niekoľko minút,“ priblížil Zmeko.
Hronec doplnil, že prebehne tzv. proces identifikácie cieľa, pohybu a vyhodnotenie, o čo ide. Potom sa prijme zámer, „čo s tým ideme robiť“.
„Toto všetko trvá nejaký čas. Cestovná rýchlosť týchto prostriedkov je okolo 200 až 250 km za hodinu. A tie, ktoré majú prúdový motor, okolo 400 až 450 km za hodinu. Takže ako bežia minúty, tak beží aj ich trasa letu,“ opísal Zmeko.
„V prípade Slovenska by to boli primárne stíhacie lietadlá, ktoré sú umiestnené v Česku a v Poľsku. Tieto by vykonali operáciu v našom vzdušnom priestore,“ spresnil Bednár.
Darovanie systémov Ukrajine
„Dopadlo by to asi veľmi príbuzne ako v Poľsku, pretože Slovensko bolo pripravené o celú svoju obranyschopnosť v oblasti vzdušnej ochrany. Veľmi nezodpovedným a nevydareným činom bývalej vlády. Obidva dary, aj S-300, aj MiG-29, boli extrémne nezodpovedné, ak sa darovali skôr, ako bola za nich náhrada,“ reagoval Kaliňák.
„Nedalo všetko, dalo jeden systém S-300, a to je najrozumnejšie, čo mohlo urobiť,“ podotkol analytik European Defence Analytics Martin Kugla.
„Keď niekto hovorí o tom, že tu nie je systém S-300, aj keby tu bol, a aj keby fungoval, a on pritom nefungoval, tak systémom S-300 neviete likvidovať drony. Žiaden dron by systém S-300 nikdy nezostrelil,“ skonštatoval exminister obrany Jaroslav Naď (Demokrati).
Podľa súčasného ministra obrany Roberta Kaliňáka by lietadlá Mig-29 plnili ochranu vzdušného priestoru aj pred dronovým ohrozením – tak ako v Poľsku.
„Migy boli závislé od ruských opravárov. Čiže keď začala vojna, tak skončila servisná podpora. Takisto aj letuschopnosť strojov už bola hrozná,“ zhodnotil Kugla.
Exminister obrany z čias úradníckej vlády v roku 2023 Martin Sklenár si nemyslí, žeby Slovensko nemalo žiadne prostriedky na protivzdušnú obranu. „Máme systémy Igla, ktoré sú ručne nosené. Odpaľujú sa z pleca. Máme systémy KUB, dokonca s množstvom rakiet, aby chránili vzdušný priestor proti letiacim cieľom,“ dodal.
Naď uznal, že niektoré systémy sú zastaralé, „no stále sú“. Pripomenul, že Slovensko má taktiež systém Mantis, ktorý sme dostali darom od Nemecka. Preňho z nepochopiteľného dôvodu však stále nie sú nasadené na obranu východnej hranice. „Niektoré sú údajne na prešovskej základni, a kde sú ostatné?“ povedal.
„To je niečo, ako keby ste chceli držať stráž priestoru so vzduchovkou. Je to nemobilné, je to pevne osadený systém, ktorý je dobre vymyslený, ale je malinký a má do troch kilometrov, čiže stráži jednu leteckú základňu. To je celé, je schopný ustrážiť,“ vysvetlil Kaliňák.
Nové obranné systémy
„Nikto nikdy nevyvíjal S-3OO, S-A6, nášho KUB-a alebo naše jednorazové protilietadlové zbrane proti dronom. Proti dronom potrebujete dnes vyvinúť technológie, ktoré budú odpovedať hrozbe a budú dostatočne efektívne,“ posúdil náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko.
Podľa Kuglu by bolo vhodné vybudovať z toho, čo máme, protilietadlovú bariéru v podobe hliadok. Rozmiestnené by boli s ručnými protilietadlovými raketami. „To na nízko letiace a pomaly letiace drony úplne stačí. Samozrejme, sieť by musela byť dostatočne hustá a podporená aj radarovými systémami,“ ozrejmil.
„Dokázali sme pripraviť rozhodnutie vlády a vláda rozhodla, že najvhodnejší systém na doplnenie tejto komplexnej infraštruktúry protivzdušnej obrany bude práve izraelský systém Barak. V septembri 2023 vláda rozhodla o tom, že takýto systém si kúpime. Zmluva s výrobcom bola uzatvorená až približne o rok neskôr,“ informoval Sklenár.
Na otázku, prečo čakali tak dlho, Kaliňák odpovedal, že ostatné zmluvy boli „katastrofálne vysúťažené“. „Jediné, čo bolo vysúťažené, bolo, že vláda schválila zámer, čo sa má kúpiť. My v tej istej cene, ako vláda kúpila stredného doletu, sme kúpili dlhý dolet. Čiže sme predĺžili zo 70 km na 150 km,“ dodal.
Naď uviedol, že objednali vrtuľníky Black Hawk, ktoré proti dronom môžu zasahovať. Prísť by mali budúci rok. Vysúťažili taktiež systém Piorún.
„Je to vysoko sofistikovaný, moderný systém, ktorý nahrádza práve postsovietske Igly. A keď prišiel Robert Kaliňák ako minister, tak jediné, čo mu ostávalo, je podpísať zmluvy na Pioruny. On to odmietol spraviť,“ opísal Naď.
„Poľský systém je vecou rokovaní s Poľskom, kde oni majú záujem o našu delostreleckú muníciu. My máme záujem o ich systémy ako náhrady za Igly, a to je už v záverečnom rokovaní,“ deklaroval Kaliňák.
Výcvik budúcich pilotov
Exminister obrany Martin Sklenár pripomenul, že máme aj slovenské stíhačky F-16. „Ktoré síce zatiaľ oficiálne nelietajú, ale v tejto situácii by bolo vhodné, keby boli schopné vzlietnuť do vzduchu,“ dodal.
„Ten 1. január plného prevzatia nášho vzdušného priestoru sa asi nepodarí stihnúť práve preto, že dodávky meškajú, hlavne čo sa týka náhradných dielov. Ale v zásade v úvode roka by sme to už mali plne prevziať. A tým pádom, aspoň v tejto časti protivzdušnej obrany, by sme už na tom mali byť lepšie,“ vysvetlil Kaliňák.
Bývalý stíhací pilot Martin Hronec upozornil, že proti dronom zatiaľ necvičili, pretože ide o „novú vec“. Budúci piloti, ktorí sa pripravujú na lietadlá F-16, by však mali prekonať výcviky, ktoré by sa podľa jeho predpokladu mali dostať do osnov bojových príprav.
„Ukrajinská vojna nás teraz doviedla do novej epochy. Čo bude musieť každá armáda vrátane našej robiť, budovať mohutné útočné dronové jednotky a jednak obranné protidronové jednotky,“ povedal analytik European Defence Analytics Martin Kugla.
Zmeko vidí budúcnosť v tzv. antidronoch alebo kamikadze dronoch. „Alebo dron, ktorý dokáže vzlietnuť, urobiť pozitívnu identifikáciu a v správnom priestore sa autorita rozhodne a dron narazí do dronu a dron pôjde dole. Lebo ešte raz, strieľať veľké rakety po 70-kilovom drone je neefektívne a často ani technologicky možné,“ skonštatoval.
Minister obrany Robert Kaliňák potvrdil, že pozorovacie drony už kúpili a používajú ich ozbrojené sily.
„Myslenie sa mení pomaly“
„Keď začala vojna, tak nám lietali neidentifikované drony nad vojenskými základňami. Na jednej strane sme ich potrebovali monitorovať. Dostali sme grant od USA, ktorý sme na základe návrhu náčelníka generálneho štábu použili aj na to, aby sme zabezpečili systémy na ovládanie alebo rušenie letu dronov,“ uviedol exminister obrany Jaroslav Naď.
Podľa Zmeka ide o veci, ktoré z grantu tvorili len marginálne percento. „A bola to odpoveď na malé komerčne dostupné drony, ktoré vyrušovali a niektoré osoby si robili záznamy z vojenských zariadení alebo vojenských aktivít,“ ozrejmil.
„Je ešte strašne veľa krokov dopredu, aby sme reagovali na nové ohrozenia, ktoré súvisia práve s dronovým vojskom a podobne,“ vyjadril sa Kaliňák.
Zmeko je za to, aby sme vyvíjali nadčasové riešenia. „Bude sa stavať, jednoducho povedané, plot, ktorý bude plný senzorov, ktoré budú sledovať drony. Toto chce aliancia vybudovať a EÚ zafinancovať, aby sa východné krídlo aliancie cítilo bezpečne a bolo schopné reagovať na akúkoľvek hrozbu,“ dodal.
„Hovorí sa, že armády sa rady pripravujú na minulé a nie na budúce konflikty. Procesy aj myslenie sa mení pomaly. Teraz sme konfrontovaní s konfliktom na Ukrajine, ktorý priniesol nové výzvy. No budeme sa musieť veľmi rýchlo naučiť myslieť moderne,“ uzavrel Kugla.
