Bolo to barbarské a denne si na to spomíname. Takto začali svoje rozprávanie poslední žijúci pamätníci vypálenia Zlatej Bane v okrese Prešov. Nemeckí okupanti obec zničili pred 81 rokmi.
Socha uprostred obce, utekajúca matka s dieťaťom, takmer autenticky zobrazuje situáciu, kedy viac ako štyristo obyvateľov prišlo o svoje domovy a ostal im len holý život. Matky utekali z horiacej obce aj so svojimi deťmi.
Spomienke na vypálenie Zlatej Bane sa v relácii Správy venovala redaktorka STVR Diana Murdzíková:
„Ako chlapec som to prežil, mal som vtedy dvanásť rokov. Prvé, čo zapálili, bolo potravinové družstvo dole, to bol tretí dom od nás,“ opísal pamätník vypálenia obce Ľudovít Maras.
„Horeli domy, boli tu už postrieľané zvieratá. Pre mňa to bolo šokujúce,“ doplnil pamätník vypálenia obce Jozef Hudák. Obyvatelia pod Slanskými vrchmi cez vojnu pomáhali partizánom zo skupiny Čapajev. Piekli pre nich chlieb, nosili im jedlo i strelivo z Prešova.
„Ja som im tam vozil chlieb, slaninu, potom slamu,“ priblížil Maras. Za pomoc partizánom bola obec vypálená. Časť obyvateľov však mala skončiť v koncentračnom tábore.
„Zahnali nás do jedného auta a viezli nás na stanicu do Prešova na transportér a na Osvienčim,“ povedal Hudák. V poslednej chvíli ich po intervencii miestneho farára a biskupa nechali vrátiť sa domov.
Vzniká nová publikácia
Oboch pamätníkov za posledné roky nik neoslovil, aby zaznamenali ešte ich živé spomienky na vojnové útrapy. Obec spolu s bádateľom však pripravuje novú publikáciu, aby sa autentické spomienky rodákov zachovali.
„Je to presne deň, kedy došlo k vypáleniu. Obec horela v podstate celú noc. Z diaľky bolo vidno žiaru,“ uviedol bádateľ a spisovateľ Peter Krajňák.
„Vracia sa pieta, ľudia si spomínajú na to, len už to nie je také, aké to bolo niekedy,“ poznamenal starosta Zlatej Bane Maroš Železník. Pietne spomienky sú v Zlatej Bani každoročne, nielen na jubileá. Aj takto uchovávajú memento pre nové generácie.
