Horúcou témou uplynulého samitu sa stali zmrazené ruské aktíva. Plán Európskej komisie (EK) stoplo Belgicko. To žiada právne záruky aj súčinnosť členských štátov. V hre je približne 180 miliárd eur. Väčšina sa nachádza práve v Belgicku.
Ide o peniaze, ktoré Rusko formálne stále vlastní, ale nemôže s nimi disponovať. O ich zmrazení rozhodli členské štáty únie krátko po začiatku invázie na Ukrajinu. A vzápätí nastala blokácia účtov. Zmrazené aktíva počas rokov zarábali peniaze cez úroky z cenných papierov alebo cez investície. O ich použití v prospech Ukrajiny rozhodli členské štáty vo februári 2024.
Reparačná pôžička je podľa EK najlepším možným riešením ako pokryť financovanie Ukrajiny na nasledujúce roky.
„Táto myšlienka nie je nová. Ruské aktíva boli zmrazené už krátko po začiatku invázie a rovnako sa od začiatku vedú diskusie či a ako ich použiť. Aktuálne sa to javí ako najlepšia alternatíva, pretože nájsť peniaze na pomoc Ukrajine je čoraz ťažšie,“ zhodnotil analytik z German Marshall Fund of the United States Philip Bednarczyk.
Ruským aktívam sa v Správach venovala redaktorka STVR Karolína Kučerová:
Plán sa zasekol na Belgicku
Kľúčovým článkom celého plánu je belgická finančná spoločnosť Euroclear. Tá drží väčšinu zmrazených ruských aktív. Po rozhodnutí Európskej únie by peniaze presunula eurokomisii a tá zase Ukrajine. Plán je, že keď sa vojna skončí a Moskva na základe mierovej dohody vyplatí Ukrajine reparácie, získa svoje zmrazené aktíva späť. Plán sa však zasekol práve na Belgicku.
„Predtým, ako sa pohneme vpred, musí byť jasné, že celá táto záležitosť bude legálna. Moskva už povedala, že ak sa tých peňazí dotkneme, následky budeme pociťovať naveky. Preto je to veľký risk. Potrebujeme analýzu možných dôsledkov,“ vyhlásil belgický premiér Bart de Wever.
„Pre Belgicko je to politicky ťažký krok, preto žiada záruky. Po právnej stránke aj ekonomickej. Aby samé nenieslo všetky riziká. Európska únia vstupuje do neprebádaného územia a odraziť sa to môže aj na finančných trhoch,“ pokračoval Bednarczyk.
Aj EK priznáva, že sa púšťa do neznáma. „V tejto oblasti sme doteraz nekonali, takže áno je legitímne, že členské štáty sa pýtajú a my v Komisii hľadáme odpovede,“ vyjadrila sa hovorkyňa EK Paula Pinhová.
Čas sa ale Komisii kráti. Lídri sa k téme plánujú vrátiť na decembrovom samite. Dovtedy má komisia predložiť konkrétny plán. Námietky pritom tlmočilo už aj Slovensko.
