Jeden darca orgánov môže zachrániť až sedem životov a darovaním tkanív zachrániť alebo zlepšiť viac ako 100 životov. Pripomíname si Európsky deň darcovstva a transplantácie orgánov. Len 18-ročná Hanka po svojej smrti zachránila štyri ľudské životy.
Viac o tejto náročnej, no dôležitej téme, prišla v relácii Ranné správy porozprávať jej mama Andrea Tóthová:
Ako sa začal písať váš príbeh?
Hanka mala 18 rokov a ráno sa zobudila s tým, že má teplotu a že sa necíti dobre. Za dve hodiny už bola v bezvedomí. Odviezla ju sanitka a povedali nám, že má meningokokovú meningitídu a že stav je veľmi vážny.
Spomínate, že Hanka mala meningokokovú infekciu mozgu. Ako rýchlo u nej choroba prepukla? Mala predtým nejaké náznaky?
Náznaky sú také, že pacienti, ktorí dostanú meningokokovú meningitídu, majú zníženú imunitu. Normálne človek meningokokovú meningitídu zvládne bolesťou hrdla. Ale ľudia, ktorí sú vyčerpaní a majú zníženú imunitu, dostanú zápal mozgových blán a od prvých príznakov do šiestich až 24 hodín zomierajú.
Ako ste sa dozvedeli, že orgány vašej dcéry sú vhodné na transplantáciu/darovanie? Rozhodnutie muselo byť rýchle?
Rozhodnutie muselo byť rýchle. Hanka žila deväť dní, čo nepredpokladali ani lekári. Tým, že deväť dní bojovala, mala ťažkú sepsu. Keby zomrela hneď, tak, ako predpokladali, dávali jej dve hodiny, nám milosrdne povedali, že deň, tak by sa orgány nedali darovať, lebo mala ťažkú sepsu, ale liečili ju.
No a na tretí deň lieky zabrali, jej stav sa prudko zlepšil. Orgány sa uzdravili, ale mozog bol stále opuchnutý. Takže tým, že prežila deväť dní, vybojovala pre týchto ľudí svoje orgány.
Bolo vaše rozhodnutie darovať Hankine orgány rýchle?
Áno. Nám dali otázku, či s tým súhlasíme a vedeli sme, že áno. Vedeli sme, že aj Hanka by s tým súhlasila.
Chcela byť detskou lekárkou, takže sme to videli ako odpoveď, že Boh jej dal šancu a týmto spôsobom mohla ľudí zachrániť.
Rozprávali ste sa niekedy predtým aj s Hankou o týchto možnostiach, o darovaní orgánov?
Rozprávali sme sa, lebo som zdravotná sestra, takže to bola téma, o ktorej sme doma hovorili. A rozprávali sme sa o tom niekoľkokrát. A aj tým, že chcela byť lekárkou, tak sme to videli ako také posolstvo.
Lebo keď ležala v nemocnici a tak dlho žila, tak sme to nechápali. Aj lekári hovorili, že dávno mala byť mŕtva. A vtedy sme vedeli, že za niekoho bojuje.
Môže podľa vás takéto rozhodnutie dať smrti vyšší zmysel?
Dať tomu následnému životu vyšší zmysel. Smrti nie. Smrť príde a je tu a bude tu. Tak to je. Keď nám Hanka zomrela, tak bolesť je veľmi veľká. A veľmi sme si želali, aby to už žiadny rodič nemusel zažiť. Tomu nezabránime, že deti zomierajú. Ale týmto rozhodnutím, ktoré sme urobili, sme zmiernili bolesť v iných rodinách a máme z toho radosť.
Hanka pomohla štyrom ľuďom prežiť. Viete, komu tie orgány smerovali?
Darcovstvo je anonymné, ale vieme, že darovala pečeň podobne starému dievčaťu, ako bola ona.
Vy sa snažíte pomáhať rodinám, ktoré sa v takejto situácii ocitnú. Ako?
Keďže som sociálna pracovníčka, momentálne robím prednášky na stredných školách. A v prednáškach mám zahrnutý aj jeden blok, kedy hovoríme o darcovstve. O tom, aké je dôležité a o tom, aby sa doma o tom rozprávali.
Lebo rodina musí rozhodnutie urobiť v ťažkej situácii, a situácia je vždy náhla, tak je veľmi ťažká, veľmi. A tým, keď sa doma o tom rozprávate, tak to rozhodnutie urobíte o trošičku ľahšie, alebo sa rozhodnete, že áno.
Spájajú sa s vami ľudia, ktorí sa chcú poradiť? Aké rady im dávate?
Spájali sa so mnou ľudia, ktorí prišli o svoje deti. A keď ma počujú, ako o darcovstve rozprávam, tak sa chcú vyžalovať. A povedali, že ich to veľmi povzbudzuje, keď takto vystúpim.
