Sanae Takaičiová sa v pondelok (20. 10.) stala historicky prvou ženou zvolenou v Japonsku do premiérskeho postu.
Takaičiová je predsedníčkou Liberálno-demokratickej strany (LDP) a je predstaviteľkou jej konzervatívneho krídla. Býva označovaná za jedného z najväčších „jastrabov“ na japonskej politickej scéne. Dlhoročná poslankyňa a niekdajšia ministerka vnútra a ekonomickej bezpečnosti sa šéfkou strany stala tento rok 4. októbra.
O vedenie strany, ktorá tradične dominuje japonskej politike, sa uchádzala v nedávnej minulosti už dvakrát. Vlani sa dokonca dostala do rozhodujúceho druhého kola hlasovania, v ktorom však zvíťazil doterajší premiér Šigeru Išiba.
Političke, ktorá medzi svoje vzory neprekvapujúco radí bývalú britskú konzervatívnu premiérku Margaret Thatcherovú, sa cesta do čela vlády otvorila po nedávnej Išibovej rezignácii. Pred voľbou šéfka LDP označila za svoje témy posilnenie národnej obrany a ekonomickej bezpečnosti.
Nedávno vyhlásila, že nebude váhať žiadať nové rokovania o clách s USA, ak by niektoré časti dohody boli pre Japonsko „nespravodlivé alebo škodlivé“, potom však svoj postoj trochu zmiernila.
Má nacionalistické názory
U verejnosti populárna Takaičiová je známa svojimi nacionalistickými názormi a zastáva tvrdé postoje vo vzťahoch k Číne alebo Južnej Kórei.
Nedávno napríklad kritizovala represie Pekingu voči Mongolom vo Vnútornom Mongolsku a vyzvala na jednotu za účelom obrany slobody, právneho štátu a základných ľudských práv.
Podporuje zmeny súčasnej pacifistickej ústavy, ktorá bola prijatá po druhej svetovej vojne, a usiluje sa o posilnenie úlohy japonských ozbrojených síl.
Aj vo vládnych funkciách opakovane navštívila kontroverznú svätyňu Jasukuni, ktorú kritici označujú za symbol japonského militarizmu. Medzi 2,5 milióna padlých vojakov je v nej uctievaných tiež 14 odsúdených vojnových zločincov.
Strata vládneho partnera
Japonskú vládnu koalíciu predminulý týždeň po 26 rokoch pre spory o financovanie strán opustila strana Komeitó, ktorá sa tiež rozhodla nepodporiť vymenovanie Takaičiovej premiérkou. Jej strana od tej chvíle hľadala možného vládneho partnera.
Takaičiová v pondelok podpísala koaličnú zmluvu s menšou Stranou inovácií (JIP). Podľa informácií agentúry Kjódó sa JIP rozhodla po ústretových programových krokoch prijatých LDP premiérku pri hlasovaní v parlamente podporiť. Predtým sa hovorilo o tom, že menšia strana vo vláde mať ministrov nechce, teraz však JIP prvýkrát verejne informovala o vytvorení vládnej koalície.
Prvá žena na čele japonskej vlády má podporu konzervatívneho krídla strany a stúpencov svojho politického mentora, bývalého premiéra Šinzóa Abeho, ktorý bol v roku 2022 zavraždený. Vyjadruje okrem iného veľké znepokojenie nad kriminalitou a ekonomickým vplyvom cudzincov v Japonsku, nedávno napríklad vyzvala na sprísnenie pravidiel pre nákup nehnuteľností.
Táto rétorika má podľa pozorovateľov pomôcť Liberálnodemokratickej strane získať späť časť voličov, ktorých „pretiahla“ nová krajne pravicová strana Sanseitó. Tá v nedávnych voľbách do hornej komory parlamentu získala 14 zástupcov vďaka odporu proti „tichej invázii“ prisťahovalcov či sľubom zníženia daní a sociálnych výdavkov.
To okrem iného znamenalo, že vládna koalícia prišla v 248-člennej Snemovni poradcov o väčšinu, čo viedlo k rezignácii premiéra Išibu.
Nepochádza z rodiny politikov
Na rozdiel od mnohých iných vrcholných japonských politikov Takaičiová nepochádza z žiadnej tradičnej politickej dynastie. Narodila sa 7. marca 1961 v rodine zamestnanca jednej z japonských automobiliek a policajtky.
Po vysokej škole (vtedy bola aj bubeníčkou v univerzitnej heavy metalovej kapele) strávila koncom 80. rokov nejaký čas na stáži v americkom Kongrese, kde pracovala v kancelárii demokratickej členky Snemovne reprezentantov Pat Schroederovej. O svojej zámorskej skúsenosti neskôr napísala knihu.
Po návrate do Japonska pracovala ako televízna moderátorka a začiatkom 90. rokov sa aktívne zapojila do politiky. Do parlamentu bola prvýkrát zvolená ako nezávislá v roku 1993, neskôr prešla niekoľkými stranami, kým v roku 1996 vstúpila do LDP.
Poslanecké kreslo opakovane obhájila, mala len dvojročnú pauzu po prehre vo voľbách v roku 2003. V rokoch 2006 až 2007 bola po prvý raz členkou vlády, a to v Abeho prvom kabinete.
Vo vláde Takaičiová znovu zasadla s návratom Abeho do premiérskeho kresla. V rokoch 2014–2017 a 2019–2020 bola ministerkou vnútra. Za premiéra Fumia Kišidu potom od augusta 2022 do októbra 2024 pôsobila ako ministerka ekonomickej bezpečnosti.
(Ne)rozvedená
Takaičiová je vydatá. Takua Jamamota, ktorý je tiež politikom a v minulosti zasadal dlhé roky v parlamente, si prvýkrát vzala v roku 2004, rozviedli sa po 13 rokoch. Dôvodom vtedy boli rôzne politické názory.
V roku 2021 sa ale za neho znovu vydala, vrátila sa však k dievčenskému priezvisku, ktoré prevzal aj jej staronový manžel. Spoločné deti nemajú, Takaičiová ale adoptovala manželových potomkov z predchádzajúceho vzťahu.
