V Múzeu oravskej dediny v Zuberci pribudol historický, takmer storočný, drevený včelín. Je malý zázrak, že prežil do dnešných dní. Takýchto včelínov je totiž na Slovensku ako šafranu.
Včelín pred takmer sto rokmi postavil Jozef Bažík. Svojim včelám doprial funkčný a veľkorysý domov a malú fabriku na výrobu medu.
„Starého otca fascinoval tajný život včiel, ktoré prevažne žijú v tme, v harmónii, nemenia svoje pravidlá, a preto si zaslúžili, aby im postavil tento nádherný príbytok,“ povedala vnučka včelára Jozefa Bažíka Blažena Šuriňáková.
Históriu takmer storočného včelína priblížila v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Lucia Čižmáriková:
„Na tento včelín starý otec dostal drevo od pána Vlčáka. To bol lesník v tejto oblasti. A bol mu veľmi vďačný, pretože v 40. rokoch bol nedostatok dreva,“ dodala.
Keď včelín prestal slúžiť svojmu účelu, zostal dlhé roky opustený a chátral. Vnučka po chýrnom včelárovi oslovila riaditeľa múzea oravskej dediny a poprosila ho o pomoc so záchranou pamiatky. Dostali nápad, že ju premiestnia do skanzenu.
„Má nádherný zdobený štít v prednej časti. Určite to má aj svoje praktické hľadisko. Išlo o to, aby včielky mali pohodu, aby mali odvetranie, aby predný štít bol ako komín, ktorý odvádzal prebytočné teplo a podobne,“ opísal riaditeľ Múzea oravskej dediny Richard Janoštín.
Dodal, že to bolo nielen krásne a architektonicky zaujímavé, ale aj účelné. Včelín však bolo treba zrekonštruovať.
Našli mu ideálne miesto
Práve v tom čase oslovil vedenie skanzenu poľský partner. Chcel vo svojom zariadení vytvoriť niečo podobné. Slovo dalo slovo a vznikol spoločný projekt. Stavbu s pomocou odborníkov šetrne rozobrali a v skanzene jej našli dôstojné miesto. Rozhodli sa ho umiestniť za Šoltýskym domom z Rabčíc.
„Je honosný, akoby patril bohatému gazdovi. A tak nám to tak prišlo, že toto miesto, ktoré sme nemali úplne využité, že sa veľmi dobre využije,“ doplnil Janoštín.
„To bol domček pre dvoch včelárov. A potom sa, samozrejme, aj lepšie včelárilo dvom včelárom. Zo zápisníka, ktorý po starom otcovi zostal, vieme, že tu mal okolo 50 rodín,“ poznamenala Šuriňáková.
V drevenom domčeku organizoval aj prednášky pre včelárov, veľmi mu záležalo na šírení osvety. „Aj hygiena, aby bol poriadok nielen vo včelíne, ale aj v okolí včelína. Tiež aj výsadba stromov, ako sú napríklad lipy, vŕby, ovocné stromy, kvetiny,“ priblížila vnučka.
Našli tiež kalendár slovenských včelárov z roku 1940 na rok 1941. Ako Šuriňáková uviedla, zapisovali si doň mesiac po mesiaci. „Potom aj zasielanie včielok poštou, aj zasielanie včielok železnicou,“ dodala.
Chcel byť organistom
Jozef Bažík nebol len osvietený včelár, jeho túžbou bolo stať sa organistom. „K hudbe sa dostal tak, že si na stôl nakreslil klávesy a tak sa naučil hrať. A keď si bol istý, že to už pravdepodobne vie, tak išiel do Trnavy na preskúšanie,“ prezradila Šuriňáková.
Podľa nej v čase hospodárskej krízy tiež vychoval dva voly, ktoré potom predal. „Objednal si v spoločnosti Lídl a Velík harmónium. To bol jeho životný sen a stal sa organistom, ktorý bol v Zuberci a Habovke 50 rokov,“ dodala.
Veľkolepý historický darček, drevený včelín, dielo včelára a organistu Jozefa Bažíka, dostalo Múzeum oravskej dediny takpovediac k jubileu, keď pred 50 rokmi otvorilo svoje brány pre verejnosť.
„Tešíme sa, že nám to vyšlo tak, že sme si mohli dopriať. Jednak vznikol objekt včelína, ktorý bol presunutý zo Zuberca, a tiež sme vytvorili multifunkčný objekt údržby a píly, kde pod strechou môžeme robiť rôzne programy,“ skonštatoval Janoštín.
Priblížil, že Múzeum oravskej dediny je múzeum architektúry a bývania v pôvodnom prostredí. Podotkol však, že drevených domov je čoraz menej.
„A keď ľudia prídu do tohto prostredia, mnohí majú pocit, že vošli do dediny, ktorá bola práve opustená alebo bola zachovaná na pôvodnom mieste. Tak verne je spravené Múzeum oravskej dediny, hoci objekty sú sem dovezené z celého regiónu Orava,“ uzavrel Janoštín.
