Podolínec, piate najmenšie mesto na Slovensku, je plné historických skvostov. Má najstaršie mestské opevnenie na našom území, vlastné strašidlo i zbojníka.
„Mesto Podolínec bolo a do dnešného dňa je mestom kráľovským a historickým. Malo rovnaké práva, ako mali mnohé veľké mestá ako Kežmarok, alebo dokonca aj veľmi podobné práva, ako malo poľské mesto Krakov,“ priblížil primátor Podolínca Michal Marhefka.
Čo všetko v sebe ukrýva Podolínec, zisťovala v relácii Slovensko v obrazoch redaktorka STVR Monika Mannová:
Podolínec sa ako slobodné kráľovské mesto spomína v roku 1235. Už v 13. storočí malo svoje opevnenie, podľa písomnej zmienky jedno z najstarších na našom území.
„Významnú úlohu zohrala poľská aj uhorská princezná, Svätá Kunigunda. Iniciovala, aby mesto bolo opevnené, lebo Podolínec stál na hranici Poľska a Uhorska,“ ozrejmila pedagogička z Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach Alžbeta Śnieżko.
„Tvorilo veľmi významnú obchodnú cestu medzi bývalým Uhorskom a Poľskom,“ vysvetlil Marhefka. Podľa Śnieżko sa v Podolínci mieša poľská, uhorská, slovenská, dokonca i nemecká identita a história.
„Po obvode centra mesta môžeme pozorovať ešte stále a v plnej desaťmetrovej výške pôvodné opevnenie, ktoré je dominantou mesta,“ doplnila pedagogička.
Richtu si vykúpili
„Čo sa týka historickej tradície, Svätá Kunigunda, dcéra uhorského kráľa Bela IV., vtedy darovala toto územie Henrichovi,“ uviedla Śnieżko s tým, že išlo o prvého podolínskeho richtára. „A čo bolo zaujímavé, v tom čase „richta“ bola dedičná. Podolínčania boli na tú dobu, v 13. storočí, takí pokrokoví, že nechceli, aby sa titul richtára dedil,“ dodala.
Ako Śnieżko informovala, sami sa rozhodli poskladať sa na to, aby richtu vykúpili. Stálo ich to dvetisíc zlatých a odvtedy si mohli voliť richtára „spomedzi seba oni sami“.
Veľmi rušné obdobie pre Podolínec prinieslo 15. storočie. Okrem toho, že mesto vyhorelo, stalo sa na vyše 300 rokov súčasťou poľského kráľovstva. „Žigmund Luxemburský, uhorský kráľ, potreboval financie a založil spišské mestá v prospech Poľska. To trvalo do roku 1772. Naspäť mestá vykúpila až Mária Terézia a Jozef II,“ spresnila Śnieżko.
Šošovkovité námestie lemujú charakteristické stredoveké mestské vily v podolínskom štýle. Dominantou je mestský hrad aj renesančná zvonica na námestí zo 17. storočia. Zvony v nej vyzváňajú dodnes.
Výnimočné námestie
O výnimočnom postavení a strategickej polohe mesta svedčia aj mestské brány, vodná priekopa a množstvo ďalších historických a kultúrnych pamiatok.
Pedagogička z košickej univerzity opísala, že sa tam nachádzajú tri kostoly – kostol Nanebovzatia Panny Márie, kostol Svätej Anny, ktorý sa nachádza na cintoríne a kláštorný kostol. „Takisto je tu kláštor, ako nielen reprezentant nejakej duchovnej inštitúcie, ale aj vzdelávacej,“ dodala.
„Kláštor nie je samozrejmosťou každého stredovekého mesta, už vôbec nie takého malého, ako je Podolínec. Tu vidíme, že keďže bol postavený v 17. storočí v čase rekatolizácie, že naozaj plnil aj nejaký politický cieľ,“ objasnila Śnieżko.
Pôvodne bol podľa Śnieżko postavený ako kláštor piaristov, no dnes sú tam redemptoristi. Označila ho za živú pamiatku, keďže sa tam stále konajú omše a nachádzajú sa tam stredné odborné učilište aj detský domov.
„A čo je výnimočné, že v kláštornom kostole je oltár, na ktorom je umiestnený obraz, ktorý je najväčší oltárny obraz na Slovensku a v strednej Európe,“ poznamenala.
Mesto plné príbehov a legiend
V Piaristickom kláštore bolo v minulosti významné gymnázium. Vďaka nemu dostal Podolínec prívlastok „Atény nad Popradom“.
Na tomto gymnáziu študovali naozaj velikáni Uhorska a ľudia, ktorí naozaj priniesli do vedy a výskumu, ale aj literatúry, mnoho zaujímavých diel. Napríklad aj jeden veľmi významný maďarský spisovateľ Gyula Krúdy, ktorý napísal aj román Podolinské strašidlo,“ prezradil Marhefka.
Mátoha preslávila mesto a dnes má okrem knižnej podoby dokonca i sochu na námestí. Podolínske strašidlo tu sedí na velikánskej lavičke. Mesto má však aj svojho vlastného zbojníka. Legenda o ňom sa spája s najstaršou stavbou na severnom Spiši, s Kostolom Sv. Anny na miestnom cintoríne.
„Všetci, ktorí prechádzali na trhy a jarmoky, sa tomuto miestu nevedeli vyhnúť. V tejto lokalite býval zbojník Krudynhop, obávaný zbojník, ktorý pocestných ozbíjal a s obrovským lipovým kyjakom ich aj usmrtil,“ priblížila prednostka Mestského úradu v Podolínci Alena Závacká.
Raz sa mu vo sne prihovoril mních, ktorého pripravil o život, a vtedy sa v ňom pohlo svedomie. „Vyspovedal sa zo svojich hriechov aj sudcovi, bol odsúdený a popravený. Jeho hlava sťatá sa skotúľala dole, na tom mieste vytryskli z očí slzy a na mieste, kde vsiakli do zeme, vyviera studňa. Studňa je tu doteraz a navštevujú ju ľudia z blízkeho a ďalekého okolia vo viere, že lieči očné choroby,“ vyrozprávala Závacká.
Zážitkom pre návštevníkov je aj okolie Podolínca. „Naše mesto má polohu veľmi zaujímavú práve s tým, že sa odtiaľ dostanete jednak do Levočských vrchov, ale dostanete sa aj na Zamagurie a priamo sa dokážete napojiť aj na Vysoké Tatry,“ podotkol Marhefka.
V katastri nájdete pozoruhodné prírodné zákutia, lesy, vodopád aj jaskyňu.
