Manželia z Novej Lehoty, mestskej časti Handlovej, zdieľajú spoločnú vášeň. Prepadli kúzlu histórie. Zbierajú a renovujú štvorkolesové vozidlá pre veľkých aj malých. Michal pracuje v dielni s vôňou benzínu a v Lenkinej cítiť spomienky na rodičovstvo a detstvo.
„Musím sa priznať, nebolo to celkom tak, ako to vyzerá, že odjakživa som bol fanúšik veteránov. Pôvodne som bol rozhodnutý, že budem kuchár čašník. Lebo otec mal dielňu, tak som naschvál nechcel ísť v jeho šľapajach,“ povedal zberateľ Michal Szöke.
Lenže ako sa hovorí, človek mieni, život mení. Napokon si vybral školu, ktorá ho naučila rozumieť autám. Cenné skúsenosti zbieral po svete.
„V 90. rokoch, keď som sa vyučil ako mechanik, ma otec zobral do Nemecka. Vtedy to bol obrovský kultúrny šok. Viete si to predstaviť, bez reči v cudzom prostredí. Zobral ma do dielne, kde sa tieto autá robili. No začiatky neboli jednoduché, samozrejme. Človek si aj poplakal,“ dodal zberateľ Michal.
Neskôr sa vrátil domov a začal si plniť svoj životný sen. Oprava veterána pripomína chirurgickú operáciu. Je to pacient v rokoch a trápia ho mnohé neduhy.
„Akonáhle má 60 až 70 rokov, vždy je to o tom istom. Treba ho vyzliecť, až potom človek vidí, akú nevestu si kúpil. Treba to oškrabať, opieskovať,“ vysvetlil pán Michal.
Jedno auto vlastní už vyše 30 rokov. „Kúpil som ho za šesťtisíc korún alebo za dve fľaše vodky. Nebolo v tomto stave. Malo škaredú modrú farbu, akú mali babky na plot. No až pred dvoma rokmi som ho vytiahol na podnet mojej manželky. Dali sme ho dokopy. Ešte nie je celkom dokončený,“ povedal s tým, že žiadny veterán nie je dokončený, vždy sa niečo robí.
Pozrite si reportáž o manželoch zberateľoch, ktorú pripravila redaktorka Lucia Čižmáriková do relácie Slovensko v obrazoch:
Manželka renovuje staré kočíky
Manželka Lenka je tiež veľkou fanúšičkou starých automobilov, no jej doménou sú tak trochu iné vozidlá, o to dôležitejšie najmä pre drobcov.
„Som vyučená dámska krajčírka. Chcela som byť automechanička, to nevyšlo. Pomaly som sa vypracovala na kočíky. Najprv som začala s tými prútenými, čo je menej náročné. Iné som vôbec nemala v pláne robiť. Bolo to pre mňa komplikované, ale manžel ma nahovoril. Veď aj pred nami to robili len ľudia. Tak po rozobratí som nakoniec zistila, že to asi pôjde. Tak sa tomu venujem už naplno,“ priblížila zberateľka Lenka Szökeová.
Na renováciu jedného kočíka treba viacero profesií – od klampiara, lakovača aj čalúnnika. Je to podobné, ako pri renovácii veteránov a tak sa s manželom perfektne dopĺňajú. „Ja mu pomáham s autami, interiérmi, on na kočíkoch s tými technickými časťami, lakuje, napráva,“ dodala pani Lenka.
História kočíkov siaha do 18. storočia. Autorom nápadu bol záhradný architekt William Kent. Pre jedného šľachtického syna vyrobil vozík s uzdou, ten ťahala zo zábavy koza alebo poník.
Voľakedy si kočíky mohli dovoliť len bohatší ľudia, samozrejmou súčasťou výbavy mamičiek sa stali len pred sto rokmi. Vozidlá pre najmenších prešli veľkým vývojom. Tie starodávne ani po rokoch nestratili svoj pôvab.
„Je to všetko prepracované, pruženie, šitie. Podľa mňa kočíky mali svojho ducha viac ako teraz. Teraz sú už len takým spotrebným materiálom,“ skonštatovala zberateľka Lenka.
O zbierku sa delia aj s verejnosťou
Niektoré staré predmety v nás častokrát vyvolávajú príjemné spomienky, najmä ak ide o osobné veci.
„Mala som tu dva týždne dozadu pani z Prievidze, ktorá je z dvojičiek. Ako šesťročné dostali pod stromček takéto prútené malé kočiariky. Majú ich dodnes aj s bábikami. Pani som dávala jeden kočík dokopy. Neskôr mi doniesla fotky, že sa fotili na tom istom mieste s tými kočíkmi ako dvojičky,“ povedala pani Lenka.
Szökeovci z Handlovej si svoje poklady nenechávajú len pre seba. O zbierku kočíkov sa radi podelia aj s verejnosťou – najčastejšie na výstavách. „Máme zrazy kočíkov. Sme komunita kočíkárok, ktoré kočíkujeme na zrazoch, stretávame sa spolu, tešíme sa spolu,“ priblížila pani Lenka.
Ak budete mať šťastie, stretnete ich na cestách, ako si užívajú jazdu vo svojom starodávnom aute. „Keď zavriete oči a sedíte potichu v tom aute, tak sa prenesiete v čase. To je celá pointa, prečo to vlastne robím a prečo ma to drží a chcem to robiť ďalej,“ uzavrel pán Michal.
