Spojené štáty zrušili pripravovaný budapeštiansky samit prezidenta Donalda Trumpa s jeho ruským náprotivkom Vladimirom Putinom, pretože sa ruská strana držala svojich maximalistických požiadaviek ohľadom Ukrajiny. Na svojej internetovej stránke o tom písal denník Financial Times s odvolaním sa na ľudí oboznámených so záležitosťou.
Trump s Putinom sa 16. októbra počas telefonátu dohodli na tom, že sa stretnú v Budapešti, aby rokovali o možnostiach ukončenia ruskej invázie na Ukrajinu. Ruské ministerstvo zahraničných vecí neskôr poslalo do Washingtonu list.
Zdôrazňovalo, že je potrebné sa zaoberať tým, o čom Putin hovorí ako o „základných príčinách“ vpádu do susednej krajiny. Ide o veľké územné ústupky zo strany Kyjeva, výrazné obmedzenie ukrajinských ozbrojených síl a záruku, že Ukrajina nikdy nevstúpi do NATO.
Spojené štáty samit zrušili po telefonáte medzi šéfom ruskej diplomacie Sergejom Lavrovom a americkým ministrom zahraničných vecí Marekom Rubiom. Rubio po ňom povedal Trumpovi, že Rusko vôbec neprejavuje ochotu rokovať, uviedol jeden zo zdrojov Financial Times.
Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v reakcii na tento článok podľa agentúry Reuters povedal, že je nutné sledovať výlučne oficiálne vyhlásenia ruského a amerického ministerstva zahraničia, nie informácie médií.
USA mali pochybnosti
Už pred oznámením o chystanom budapeštianskom samite Američania čoraz viac pochybovali o tom, či rozhovory s Rusmi niekam povedú, ak Moskva nezmení svoj postoj. Financial Times spomínajú, že americkí zástupcovia boli šokovaní neústupnosťou Lavrova. Ten v septembri počas krátkeho stretnutia s Rubiom v New Yorku opakoval nepravdivé tvrdenia, že Ukrajine vládnu nacisti.
Zdroje Financial Times uvádzajú, že Trump by stále bol ochotný s Rusmi rokovať, ak by si myslel, že by takáto schôdzka znamenala posun.
Hoci Trump o telefonáte s Putinom zo 16. októbra povedal, že „bol veľmi produktívny“. Šéf Kremľa ho znepokojil tým, že vychválil údajné úspechy ruskej armády pri Kupjansku v Charkovskej oblasti a na rieke Oskil. Povedali to dvaja ľudia oboznámení s priebehom rozhovoru.
Trump po tomto telefonáte naznačil, že už neuvažuje o tom, že by Ukrajine dodal strely Tomahawk. Mohlo by to podľa neho znamenať eskaláciu.
Nasledujúci deň (17. 10.) Trump na ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského počas rokovaní v Bielom dome tlačil, aby urobil ústupky voči Rusku. Atmosféra na stretnutí bola napätá a Trump pri nej rozhadzoval mapy Ukrajiny a vyhlasoval, že ich má plné zuby, uviedol už skôr Financial Times.
Po odrieknutí samitu v Budapešti však Trump znovu zvýšil tlak na Rusko. Zaviedol sankcie na dve najväčšie ruské ropné spoločnosti. Kritizoval tiež Putina za to, že testuje jadrové zbrane namiesto toho, aby sa snažil zasadnúť k mierovým rokovaniam.
