Tatranský národný park (TANAP) je náš najstarší národný park. Vznikol v roku 1949. O osem rokov neskôr sa jeho súčasťou stalo Múzeum TANAP-u. Výhodou návštevy expozície je to, že Vysoké Tatry spoznáte za každého počasia.
„Sú najmenšími veľhorami sveta, pretože majú charakter vysokých pohorí tak, ako poznáme Alpy alebo Pyreneje, prípadne aj Himaláje. Na priestorovej mape ukazujeme celé obrovské územie a zároveň aj pestrosť územia ako geomorfologického celku,“ vysvetlil lektor a dokumentátor Múzea TANAP-u Miroslav Gregor.
Čo nájdeme v Múzeu TANAP-u, priblížil v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
Doplnil, že mapa zaberá aj širšie okolie, v ktorom sú slovenské a poľské mestá a obce. Vidíme tak historické regióny, ktoré podľa Gregora pomáhajú pri bádaní etnografie a histórie osídlenia celého územia.
„V Tatrách a pod Tatrami bol drsný život, keďže sa nachádzame v horskom prostredí. Bol drsný, ale veľmi krásny, pretože predkovia, ktorí tu žili pred nami, nám zachovali veľmi pekné artefakty,“ poznamenal lektor múzea.
Priblížil, že artefakty dokumentujú aj spôsob odievania a akým spôsobom sa starali každý deň o svoj život. „Či už to bolo cez poľnohospodárstvo, alebo prácu v lese, prípadne pastierstvo. Z toho sa dá vysvetliť to, že naozaj ich vzťah bol veľmi praktický,“ dodal.
Prvými vodcami boli pastieri
Práve pastieri, lesníci a ľudia z podhoria sa stali prvými horskými vodcami. Prvými turistami boli šľachtici a páni z vyššej spoločnosti. Nik iný si „turistické huncútstva“ nemohol dovoliť.
„Skutočný boom turistiky má počiatok v spojitosti s dokončením železnice, ktorá spojila Bohumín a Košice. Od roku 1871 sa Tatry stali oveľa dostupnejšie pre široké okolie. Nastal veľký záujem, pretože na tak malom území tatranská príroda ponúkala veľkú pestrosť,“ ozrejmil Gregor.
„V roku 1873 vznikol Karpatsko-uhorský spolok, ktorý organizoval napríklad aj výstavbu turistických chodníkov. Pod ním vznikli aj turistické chaty a, samozrejme, sústredil aj horských vodcov,“ dodal.
Pre mnohých návštevníkov sú najväčším lákadlom diorámy. V príbehoch zobrazujú život v jednotlivých tatranských pásmach. Vypreparované zvieratá sú dielom tunajšieho preparátora a pochádzajú z náhodných úhynov.
„Odohráva sa v nich príbeh v období skorej jari v horách, teda v pásme kosodreviny. Vidíme v pozadí veľkého statného medveďa, ktorý pozerá na matku, ktorá dojčí mláďatko,“ opísala vedúca výskumnej stanice a Múzea TANAP-u Gabriela Chovancová.
„A vieme, že v máji prebieha aj medvedia ruja a vtedy sa samci snažia aj zaútočiť na mladé, dokonca aj usmrtiť, aby sa samica dostala skôr do ruje. Vidíme výjav, ako sa samec blíži k matke,“ dodala.
Kamzík, symbol Tatier
Ďalšia dioráma predstavuje jeden z tatranských symbolov – kamzíka. Jeho príbeh zobrazuje silu a kolobeh prírody. „Mali sme kritickú zimu, kedy nám v rokoch 2017-2018 uhynulo viac kamzíkov,“ podotkla Chovancová.
„V Tatrách, vo vysokých horách, sa vytvorila ľadová krusta, ktorá nedovolila kamzičej zveri prejsť k potrave a často nám kamzíky schádzali aj nižšie vyhladované a často sa stali korisťou svojich predátorov. Jedným z nich je aj rys. Tieto jedince uhynuli v tom istom roku. Mali sme materiál, s ktorým sme mohli pracovať, a preto sme zase diorámu vytvorili,“ uviedla vedúca výskumnej stanice.
Najmonumentálnejšia dioráma nás previedla štyrmi ročnými obdobiami. Každá časť tohto unikátneho diela odhaľuje inú atmosféru a iný zvierací príbeh. Jar patrí vydrám aj hniezdiacim orlom.
V letnej časti vidíme hru jazvecov. Jeseň otvára dramatickú scénu, v ktorej sa ozýva jelenia ruja a zima ukazuje drámu prežitia v krutých prírodných podmienkach.
Múzeum najskôr sídlilo v Poprade, neskôr v letohrádku známom ako Vila Széchényi a v roku 1968 sa natrvalo presťahovalo do nového objektu v Tatranskej Lomnici.
„Budova vznikla ako výsledok súťaže. Architekt Pavol Merjavý získal cenu Dušana Jurkoviča, čo je cena pre architektonické diela. Materiály, ktoré využil na stavbu, sú materiály z tohto územia, hlavne žula. Samozrejme, tvar celej budovy korešponduje s pozadím, teda s tatranskými štítmi, ktoré majú presne tento tvar,“ upresnil kustód múzejných zbierok, výskumný pracovník a správca múzea TANAP-u Peter Michelčík.
Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, to nie sú len obdivuhodné expozície. Pod jednou strechou sústreďuje aj výskumnú stanicu i odbornú knižnicu. Stáva sa tak miestom, kde Tatry možno vnímať v celej ich rozmanitosti a doslova pod jednou strechou.
