Výzdoba na cintorínoch vyzerala kedysi inak ako dnes. Prípravám na sviatok Všetkých svätých sa venovalo iba niekoľko dní, teraz sú to aj týždne.
V minulosti ľudia zdobili hroby najmä prírodnými materiálmi a do príprav sa zapájala celá rodina. Aj u pani Milky kvety vyrábali doma, napríklad z krepového papiera.
„Robila to mamička aj jej sestra. V každom dome tam boli dievky. Aj my deti sme sa to učili. Šúľali, naťahovali, viazali. Čačinu doniesol otec alebo starý otec,“ spomína 80-ročná obyvateľka Detvy Emília Rovňaníková.
„Boli to vetvičky z jedličky, zo smreka. Veľmi často sa na dekorovanie využíval imelovník. Táto rastlina rástla popri cintorínoch, a tak bola po ruke. Alebo sa využívali trnky, šípky,“ vysvetľuje vedúca Centra tradičnej kultúry v Detve Andrea Jágerová.
Výzdobe na cintorínoch sa v Správach venovala redaktorka Martina Jančiarová:
Dnes na cintorínoch nájdeme vo väčšine len murované pomníky. Kedysi to boli hroby pokryté len hlinou a označené drevenými krížmi.
Aj samotná výzdoba mala svoje symboly a odlišnosti. „Pre tých mladších sa využívali vetvičky z borievky namočené v hasenom vápne. Pre tých starších sa napríklad využívali plody trniek alebo vtáčieho zobu. Čím bol človek starší, tým mu prislúchali tmavšie farby,“ pokračuje Jágerová.
Na takzvané Dušičky sa ľudia pripravovali len krátko pred sviatkami. Dnes sa situácia mení a výzdobu riešime oveľa skôr. Niektorí prípravám venujú týždne, iní dokonca mesiac.
Cintoríny na Dušičky odjakživa žiaria. Kým v minulosti sa používali sviečky z baranieho loja, dnes sú to moderné svietniky .
„Niekedy je to až prehnané. Vtedy sa zapálilo pár sviečok. Večer si potom sadla rodina, zapálila sa sviečka a modlili sa za dušičky,“ dodáva Rovňaníková.
