Pod Tatrami obnovili bývalú Pradiareň – národnú kultúrnu pamiatku z roku 1860. Kedysi v nej vyrábali ľan, teraz jej nový život vdýchla kežmarská likérka. Náročnú rekonštrukciu ocenili aj odborníci cenou za najlepšiu architektonickú konverziu.
Bývalá Pradiareň bola pred siedmimi rokmi na predaj. Kúpila ju likérka, ktorá hľadala väčšie priestory.
„Hlavný dôvod bola duša tejto budovy, ktorá je dominantou nášho areálu. Túto dušu by sme veľmi ťažko preniesli do nových priestorov na zelenej lúke,“ povedal majiteľ likérky Erik Semaňák.
Z výrobnej haly vznikli kancelárie. V suteréne zachovali aj staré múry. Bývalý majiteľ odstránil niektoré liatinové stĺpy a nahradil ich lacnejšími železnými podperami. Pamiatkari však považujú liatinové stĺpy za cenné a terajší majiteľ ich preto zachoval.
Ostal aj komín, síce nefunkčný, ale dotvára siluetu areálu. „Dom má takú zaujímavú konštrukciu, spriahnutú oceľovými tiahlami s takými rozetami, ktoré sú viditeľné na fasáde a tvoria typický zjav pradiarne,“ zhodnotil architekt projektu Pradiareň Kežmarok Radoslav Buzinkay.
Bývalej Pradiarni sa v Správach z regiónov venoval redaktor Milan Velecký:
V konkurencii 14 projektov získala bývalá kežmarská Pradiareň cenu za najlepšiu architektonickú konverziu – zmenu budovy.
„Najťažšie bolo asi zaplátať diery po tých jednotlivých zásahoch, ktoré sme museli spraviť, aby sme odstránili nánosy, ktoré tam vznikli v priebehu celého 20. storočia,“ prezradil Buzinkay.
„Celková rekonštrukcia trvala zhruba päť rokov. Takže časovo to bolo oveľa náročnejšie oproti novej montovanej hale. Ale teda to čaro by sme do novej budovy alebo montovanej haly nevedeli preniesť,“ dodal Semaňák.
Bývalú Pradiareň jej majitelia už zrekonštruovali. V pláne však majú pokračovať a pre verejnosť vybudovať návštevnícke centrum.
