V pondelok (17. 11.) si pripomíname Deň boja za slobodu a demokraciu. Presne pred 36 rokmi sa začala Nežná revolúcia. Prológom bol študentský pochod v Bratislave 16. 11. 1989, večer. Na druhý deň, 17. 11., surový zásah proti pokojným študentom a demonštrantom v Prahe zdvihol celospoločenské hnutie, na konci ktorého bol pád komunistického režimu a prvé slobodné voľby.
Historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa (ÚPN) v Ranných správach upozornil, že táto udalosť nevznikla vo vákuu. Predtým sa odohralo viacero dôležitých momentov v Československu i v zahraničí.
Klubert pripomenul, že 17. 11. 1989 sa v Prahe konalo oficiálne študentské zhromaždenie pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva. „Časť študentov sa potom vydala na pokojnú demonštráciu, v ktorej požadovali odstúpenie skompromitovaných funkcionárov, začiatok dialógu medzi vládou a opozíciou a prepustenie politických väzňov,“ vymenoval.
Historik dodal, že toto pôvodne pokojné zhromaždenie následne rozohnali bezpečnostné zložky. „Práve tento neadekvátny zásah proti neozbrojeným a pokojným študentom viedol k rozsiahlym masovým demonštráciám, ktoré zapríčinili pád komunistického režimu,“ povedal.
Udalosti Nežnej revolúcie sa na Slovensku, ako poznamenal Klubert, odohrávali s oneskorením. „Oproti Prahe prišlo s niekoľkodňovým oneskorením demonštrácií,“ spresnil. Tiež uviedol, že v Československu nevzniklo jednotné protikomunistické hnutie.
„V Čechách vznikla organizácia Občianske fórum (OF), na Slovensku Verejnosť proti násiliu (VPN),“ povedal. Priblížil aj, že OF bolo viac intelektuálne zložené, VPN mala väčší občiansky rozsah.
Nacistický zásah proti študentom
Klubert upozornil, že so 17. novembrom sa viažu aj dve dôležité udalosti. V roku 1939 v tento deň nacistické bezpečnostné zložky zasiahli proti študentom českých vysokých škôl. „Tí predtým pokojne protestovali proti nacistickej okupácii,“ spresnil.
„Boli masovo zatýkaní a deväť z nich bolo zastrelených, české vysoké školy boli zavreté,“ doplnil. Na pamiatku tejto udalosti sa 17. november stal Medzinárodným dňom študentstva.
Klubert uviedol, že zásah komunistických policajných zložiek pripomínal práve tieto kroky nacistov. „Vyvolal aj masové protesty v Československu proti komunistickému režimu.
Historik pripomenul udalosti v Československu ako sviečkovú manifestáciu za slobodu náboženstva 25. marca 1988, demonštrácie pri príležitosti 20. výročia okupácie krajiny v tom istom roku a výročie upálenia sa Jána Palacha o rok neskôr.
Režim v kríze
„Niekoľko dní pred 17. novembrom, 11. až 13. 11., sa v Tepliciach v severných Čechách konali demonštrácie proti katastrofálnej ekologickej situácii,“ povedal. To všetko podľa neho ukazovalo, že komunistický režim je v hlbokej kríze a nespokojnosť občanov je vysoká.
„Už niekoľko rokov bolo zrejmé, že komunistický režim v celom východnom bloku sa dostáva do krízy,“ povedal.
„V prvom rade to bol nástup sovietskeho generálneho tajomníka Michaila Gorbačova v roku 1985, ktorý začal s politikou prestavby a glasnosti,“ pripomenul. Nasledovalo uvoľnenie napätia, rokovania medzi Sovietskym zväzom a USA o redukcii jadrových zbraní a nadviazaní spolupráce.
Komunistický režim začal oslabovať aj v okolitých krajinách. „Najviditeľnejšie to bolo v Poľsku a Maďarsku, kde došlo k rokovaniu medzi vládou a opozíciou o pokojnom prechode k demokracii,“ spresnil. Masové demonštrácie proti režimu sa rozpútali aj vo Východnom Nemecku a 9. novembra padol Berlínsky múr. „To bol veľký signál pre Čechov a Slovákov,“ zhodnotil.
Udalosti vyvrcholili štrajkom
Predstavitelia komunistického režimu podľa Kluberta zvažovali aj nasadenie Ľudových milícií. „Bola vypracovaná akcia s krycím menom Zásah, ale napokon k nej nedošlo, pretože československé vedenie nemalo podporu Sovietskeho zväzu,“ spresnil.
Masové demonštrácie za slobodu a obnovu demokracie vyvrcholili generálnym štrajkom 27. novembra. „Ukázalo sa, že československá verejnosť odmieta pokračovanie tohto režimu a jeho predstavitelia si uvedomili, že stratili podporu,“ povedal.
O dva dni neskôr (29. 11.) federálny parlament odhlasoval zrušenie viacerých ústavných článkov o vedúcej úlohe komunistickej strany.
