Odhaliť podvodné telefonáty je čoraz náročnejšie. Podvodníci však vedia ľudí okradnúť aj doslova v priamom prenose. Zatiaľ čo vy držíte pri uchu mobilný telefón, podvodníci potichu vyťahujú peniaze z vášho účtu alebo uzatvárajú úverové zmluvy na vaše meno.
Tridsaťštyriročný Filip pred tromi rokmi investoval zhruba 200 eur do kryptomien. Pred pár mesiacmi mu zo slovenského telefónneho čísla zavolali neznámi ľudia z istej spoločnosti, že jeho dávnejšia investícia sa mimoriadne zhodnotila a oni mu pomôžu vyplatiť si získaný výnos – údajne viac ako osemtisíc eur.
„Povedali mi, že si mám stiahnuť ich aplikáciu, či mám ich účet a k nemu aj prístup. Vravím, že nie, že to nevadí, že oni mi pošlú overovací mail, kde som sa mohol prihlásiť do aplikácie. Táto aplikácia je voľne dostupná,“ opísal Filip.
Prípadu Filipa, ktorého podvodníci okradli o 30-tisíc eur, sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Andrej Bálint:
Počas hodinového telefonátu, kým držali jeho pozornosť v mobilnej aplikácii, mu vybielili účet a z jeho banky si vzali predschválený úver.
„Aspoň tak mi to povedali v banke, že evidujú desať žiadostí o úvery, z toho sedem systém zamietol a tri povolil,“ priblížil.
„Boli určité pravidlá, ktoré tam banka nastavené mala a ktoré útočníci prekročili. Čo by som tipoval, prečo bolo zamietnuté, bola asi výška sumy, o ktorú žiadali, a keď objavili, že pri tejto sume nám to schvaľuje aplikácia, tak ju začali opakovať, čiže oni ako keby len hľadali hranicu, kde to začne fungovať,“ vysvetlil špecialista na digitálnu bezpečnosť Ondrej Kubovič.
„Podarilo sa im načerpať skoro 23-tisíc eur. Tri úvery v hodnote vyše sedemtisíc eur,“ povedal Filip.
Aplikácia dáva podvodníkom vzdialený prístup
„Mechanizmus je postavený na tom, že obeť im umožní nainštalovať si aplikáciu, ktorá dáva vzdialený prístup. Tento vzdialený prístup dáva vlastne plnú kontrolu útočníkovi nad zariadením, čiže on sa nielenže pozerá na to, čo obeť robí, ale dokonca vie robiť akcie zaňho,“ uviedol špecialista na digitálnu bezpečnosť.
„Možno ho zabávali nejakou inou informáciou, niečo mu rozprávali a oni popritom niečo naklikali, čo mohli byť práve žiadosti o pôžičku,“ doplnil.
„Držali ma v aplikácii a vraveli, že teraz nemôžem odísť z aplikácie, že mám ostať len tam, lebo by sa to celé potom muselo robiť nanovo. Oni človeka zabávajú a mne síce aj zavibroval mobil, ale neukazovalo mi na obrazovke, že to bola nejaká banka,“ povedal Filip.
Filipova banka mu počas toho telefonátu poslala viacero správ, v ktorých ho upozorňovala na aktivity na jeho účte. Peniaze z načerpaného úveru previedol človek na druhej strane telefónu okamžite na zahraničné účty.
„Je to presne aj o tom, že ako útočníci rýchlo fungujú. Ak sú schopní to dostať na litovský účet a vedia, že odtiaľ sa to dá veľmi ľahko previezť niekam do zahraničia, kde už jurisdikcia je oveľa komplikovanejšia, je to iné časové pásmo, alebo je to v zásade nevymáhateľné v krajine pre nejaké právne problémy, tak majú vyhrané,“ tvrdí Kubovič.
Podvodníci peniaze posielajú na zahraničné účty
„Banka v prípade, ak má autorizovaný príkaz na platbu, tak ho už nemá ako zastaviť. Pokiaľ peniaze už prešli na nejaký iný účet, ktorý ovláda podvodník a z toho účtu väčšinou potom odídu veľmi rýchlo na nejaké ďalšie účty, povedzme už aj mimo priestoru Európskej únie, tak sa s tými peniazmi dá robiť už veľmi ťažko,“ objasnil riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS Roman Fusek.
Filip tak bude sedem rokov splácať banke po 300 eur mesačne. Za úvery, z ktorých nevidel ani cent, spolu s úrokmi zaplatí dokopy takmer 30-tisíc eur.
„Už mi potom došlo, že zrejme to je asi nejaký podvod, tak som to hneď zrušil. A banka sa tvári, že evidujeme, že ste to boli vy, tak ste to boli vy, tak si to plaťte. A ak ste to neboli vy, tak ste určite museli poskytnúť nejaký citlivý údaj podvodníkom. Nie. Banka tvrdí, že ja som pochybil. Ona to dáva za vinu mne, že ja si mám niesť plnú zodpovednosť,“ vyhlásil Filip.
Banka sa ku konkrétnemu prípadu vyjadriť nemohla z dôvodu povinnosti zachovania bankového tajomstva. Poslala všeobecné stanovisko.
„V zmysle platnej legislatívy majiteľ účtu znáša všetky straty súvisiace s neautorizovanými platobnými operáciami, ak boli zapríčinené podvodným konaním užívateľa, úmyselným nesplnením jednej alebo viacerých povinností pri zabezpečovaní osobných bezpečnostných prvkov užívateľom, alebo nesplnením jednej, alebo viacerých týchto povinností v dôsledku jeho hrubej nedbanlivosti,“ uviedla banka Unicredit bank.
Filip okamžite podal na polícii trestné oznámenie pre podvod, no vyšetrovateľ ho odmietol. Vyčíta mu, že nebol dosť obozretný a opatrný.
Miera opatrnosti nie je daná
„Kde je hranica, že v akom rozsahu je opatrnosť namieste a v akom už nie, je proste na posúdení policajta. Vy sa vždy môžete brániť, že ja som bol dostatočne opatrný. Urobil som všetko pre to a jednoducho ma podviedli. Nejaká, že miera zodpovednosti za svoje skutky tam vždy musí byť,“ vysvetlil nezávislý advokát Milan Ficek.
„Miera opatrnosti nie je exaktne daná, nenájdete ju v zákone definovanú,“ dodal advokát Ficek.
„Ak by mali orgány činné v trestnom konaní v takýchto prípadoch mechanicky začínať trestné stíhanie a pátrať po finančných tokoch prostriedkov poškodených, takýto postup by viedol ku kolapsu celého trestnoprávneho systému,“ uviedlo Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Trenčíne.
„Odmietnutie je vec zákonná. Keď si policajt nevie s vecou poradiť, teda nevie chytiť páchateľa a nevie obviniť konkrétnu osobu. Pripomína mi to policajný výrok, že právo a spravodlivosť je len pre opatrných. Takýto človek je obeť. To nie je, že je to hlupák alebo človek, ktorému sa treba vysmiať. Je to obeť ako každá iná a nikto nie je imúnny,“ povedal bývalý kriminalista Matej Snopko.
„Podľa môjho názoru je to podvod. Ten človek bol podvedený a nebolo to až také naivné. V tomto prípade by to trestný čin mohol byť,“ myslí si advokát Ficek.
Prokuratúra prípad vrátila vyšetrovateľovi
Filip podal proti rozhodnutiu polície sťažnosť. Okrem iného sa bráni tým, že miera opatrnosti nebola v jeho prípade nízka, ako to tvrdí vyšetrovateľ. Zároveň dodáva, že sa mohol stať obeťou organizovanej skupiny. Okresná prokuratúra mu vyhovela a prípad vrátila späť vyšetrovateľovi.
„V danej veci malo byť rozhodnuté o začatí trestného stíhania a následne mali byť dôkladne prešetrené skutočnosti uvedené v trestnom oznámení. Vyšetrovateľom vydané uznesenie je nesprávne a nemožno sa s ním stotožniť. Vyšetrovateľ z neznámej príčiny vôbec k veci nevykonal takmer žiadne úkony a vec odmietol takpovediac od stola,“ uviedla Okresná prokuratúra Trenčín v uznesení.
Keďže ide o živý prípad, polícia ho bližšie komentovať nechcela. Podvodných telefonátov podľa bankového sektora pribúda, aj keď oficiálne štatistiky úrady nemajú.
Podvodníci volajú aj zo slovenských čísiel
Polícia aj banky preto pripomínajú, že základom je prevencia. Odporúčajú nereagovať na nátlak po telefóne, neinštalovať si cudzie aplikácie do mobilov a neznámym osobám nikdy neposkytnúť svoje osobné a bankové údaje. V súčasnosti prevládajú hlavne podvody s investičnou tematikou a špekulanti volajú zo slovenských čísel.
„Útočníci ho vedia zneužiť na negatívne ciele. Zamaskujú sa vymysleným telefónnym číslom a pokiaľ to telekomunikační operátori umožňujú, tak sa dokážu zamaskovať v zásade kohokoľvek telefónnym číslom,“ informoval konateľ Call centra Juraj Balogh.
„Deje sa to takzvaným kobercovým náletom. To znamená, že náhodne vygenerujú čísla a telefonujú a skúšajú, že kto sa chytí,“ priblížil Balogh.
„Číslo volajúceho sa dá triviálne sfalšovať v mobilných sieťach. Nie je v silách našich operátorov toto zvrátiť. Oni technologicky nedokážu rozlíšiť medzi falošným číslom a pravým, keď im hovor príde z vonkajšieho prostredia mimo ich siete,“ ozrejmil riaditeľ Národného centra kybernetickej bezpečnosti SK-CERT Milan Pikula.
„Niektoré krajiny chystajú legislatívu a technologické opatrenia, aby čísla dokázali odlíšiť. V Spojených štátoch sa toto riešilo možno aj 15 rokov a legislatívu, ktorá zakazovala prevádzkovanie technológií, kde sa to nedá odlíšiť, už majú dlho. Napriek tomu tam ešte stále je problém,“ doplnil Pikula.
Podvodné telefonáty riešia aj európske inštitúcie
Podozrivé telefonáty sú problémom vo viacerých krajinách. Európske inštitúcie preto uvažujú o vyššej ochrane spotrebiteľov. A to takým spôsobom, že by sa banky mohli čiastočne podieľať na odškodnení svojich klientov v prípade podvodov. Realitou by to mohlo byť o dva až tri roky.
„Teraz sa o tom diskutuje v rámci európskych inštitúcií aj za takéto autorizované transakcie, ak sa stanú klientovi prvýkrát,“ objasnil Roman Fusek.
„V prípade, ak naozaj klient sa správal síce nie veľmi obozretne, ale primerane obozretne, ale napriek tomu ho podvodníci napálili, tak banka bude musieť odškodniť časť peňazí, ktoré klient takýmto spôsobom stratil. Ale ak už opakovane urobil tú istú chybu, tak už odškodnenie pravdepodobne nebude nastavovať,“ dodal Fusek.
Filip svoju banku požiadal, aby mu odložila platenie splátok aspoň na čas, kedy bude prípad preverovať polícia. Banka mu nevyhovela.
„Niekto mi teraz urobil sekeru na vyše 30-tisíc eur, ktorú mám ja platiť nejakým zlodejom. To je už krádež. To by mala byť okradnutá v podstate banka. A banka sa necíti okradnutá, že niekto podviedol aj ich a obišiel ich bezpečnostný systém?“ povedal Filip.
Banky niekedy umožnia odklad splátok
„V prípade predschválenia úverov, ktoré prešli procesom schválenia a majú presne stanovené pravidlá, musí banka postupovať výhradne v rámci zákona a dohodnutých podmienok. V podobných prípadoch je možné aj klientom odporúčané podať trestné oznámenie a uplatňovať si vzniknutú škodu, banka orgánom činným v trestnom konaní poskytuje riadnu súčinnosť,“ vyhlásila banka v stanovisku.
„Keďže prípadov je veľmi veľa, tak sa objavujú aj prípady, kde banky týmto spôsobom klientovi podržia splátky. V prípade, ak klient nechce splácať úver a banka trvá na splácaní úveru a klient tvrdí, že to nie je jeho úver a bol podvedený a nejde o jeho úkony, tak takúto vec dokáže rozsúdiť už jedine súd na Slovensku,“ tvrdí riaditeľ odboru ochrany finančných spotrebiteľov NBS.
„Banka tvrdí, že som pochybil ja. Teraz ja budem skoro 30-tisíc splácať nejakým šmejdom,“ dodal Filip.
