Významnú úlohu v Nežnej revolúcii zohrali študenti a umelci. Kým tí druhí premenili svoje javiská na tribúny, študenti ako prví nabrali odvahu vzoprieť sa režimu, a to aj za cenu ohrozenia vlastného štúdia. Zmeny podľa historikov odštartoval pochod, ktorý už 16. novembra zorganizovali študenti bratislavských vysokých škôl. Žiadali reformu vzdelávacieho systému.
„Moje meno je Henreta Hrinková, študujem žurnalistiku, štvrtý ročník. Chceli sme vytvoriť taký nemý symbol toho, že ako mládež tu v tejto republike máme nejaké práva. Chceme tým vyjadriť, že sa na nás nemyslí, aby tento život na vysokej škole mal nejaký zmysel,“ uviedla jedna z účastníčok.
O deň neskôr už režim pochod študentov v Prahe tvrdo potlačil. Prvé dni potom nenaznačovali, že by sa malo niečo zmeniť. Predstaviteľ Komunistickej strany Československa (KSČ) v Prahe Miroslav Štepán to davu na námestí povedal jasne.
„V žiadnej krajine, ani v rozvojovej, ani socialistickej, ani v kapitalistickej, neexistuje to, aby pätnásťročné deti určovali, kedy má odísť prezident alebo kedy má prísť a kto ním má byť. A to sa, bohužiaľ, stalo,“ kritizoval.
Úlohe umelcov a študentov v Nežnej revolúcii sa v Rádiožurnáli venoval redaktor Marián Žári Kukelka:
Pridali sa aj herci
Následne sa k študentom pripojili aj herci v divadlách a podľa historika Petra Jašeka z Ústavu pamäti národa (ÚPN) aj oni zohrali v novembrových udalostiach významnú úlohu.
„Prienik Nežnej revolúcie ako takej do regiónov bol do veľkej miery spontánny a dial sa predovšetkým po linke hercov v divadlách. Ako prvé mestá sa pridávali práve tie, kde boli divadelné súbory,“ opísal.
Bol medzi nimi aj vtedajší herec Elo Romančík. „Odspievali sme si našu štátnu hymnu, pravdaže v inej situácii ako obyčajne. Je to naozaj mimoriadna udalosť, za ktorou stojí túžba všetkých ľudí žiť normálne,“ uviedol.
Následne režim už len ustupoval. Dňa 29. novembra sa Komunistická strana Československa vzdala vedúcej úlohy v štáte. O mesiac neskôr zvolili disidenta Václava Havla za prezidenta.
