Sopky, ktoré boli v tom čase obyvateľom Európy neznáme, mohli prispieť k vypuknutiu epidémie moru, ktorá v 14. storočí za pár rokov pripravila o život veľkú časť európskej populácie. Informoval o tom webový portál Communications Earth & Environment.
Mor, ktorý zasiahol Európu v polovici 14. storočia, sa považuje za jednu z najväčších katastrof, aké ľudstvo zažilo v predmodernom období.
V niektorých častiach Európy zomrelo v rokoch 1347 až 1353 až 60 percent obyvateľstva. Epidémia mala dlhodobé demografické, ekonomické, politické a kultúrne dopady na Európu a širšiu oblasť Stredozemia.
Na základe výskumu letokruhov stromov, analýzy ľadových jadier z Grónska a Antarktídy a štúdia súčasných písomných záznamov vedci zistili, že plyny a prach z vulkanickej erupcie okolo roku 1345 spôsobili extrémny pokles teploty a tým aj slabé úrody.
Husto osídlené talianske štáty, ako napríklad Benátska a Janovská republika, museli dovážať obilie z oblastí okolo Čierneho mora a Azovského mora. Hoci sa populácia zachránila pred hladomorom, morová baktéria Yersinia pestis, ktorá sa prenášala morovými blchami, sa dostala do stredozemských prístavov.
Vládcovia týchto talianskych miest boli hrdí na to, že sa im podarilo zabezpečiť potraviny pre svojich obyvateľov a prisťahovalcov. Tých prilákala hojnosť jedla, povedal Martin Bauch z Leibnizovho inštitútu pre históriu a kultúru východnej Európy v Lipsku. „Nemali tušenie, aké nebezpečenstvo to so sebou prinášalo,“ dodal.
„Baktérie moru infikujú blchy, ktoré potom vyhľadávajú svojich preferovaných hostiteľov – potkany a iné hlodavce. Keď tieto hlodavce zomrú na túto chorobu, blchy sa obrátia na iné cicavce. A to vrátane ľudí,“ povedal Bauch, jeden z autorov štúdie.
Dôsledky klimatických zmien
Americká televízia NBC na svojom webe uvádza, že výskum je príkladom toho, ako klimatické zmeny môžu nepredvídateľne transformovať ľudské spoločnosti. Zdôrazňuje tiež, aké môžu byť ich dôsledky.
Vedci už desaťročia skúmajú podrobnosti o pôvode morovej epidémie a jej šírení. Táto štúdia je však prvou, ktorá identifikovala sopečné výbuchy ako hnaciu silu udalostí 14. storočia. Hoci nie je jasné, kde presne k nim došlo, vedci sa domnievajú, že to bolo v tropickej oblasti.
Odborníci poukazujú na to, že táto katastrofa, ktorá bola výsledkom klimatického šoku, hladomoru a obchodu, je pripomienkou toho, ako môžu choroby vzniknúť a šíriť sa v globalizovanom a teplejšom svete.
„Hoci kombinácia faktorov, ktoré prispeli k čiernej smrti, je zriedkavá, v čase, keď sa mení klíma a svet sa globalizuje, sa zvyšuje pravdepodobnosť, že sa objavia choroby prenášané zo zvierat na ľudí a vyvinú sa do podoby pandémií,“ povedal Ulf Büntgen z Univerzity v Cambridge, ďalší autor výskumu. „To je obzvlášť relevantné vzhľadom na naše nedávne skúsenosti s COVID-19,“ dodal.
