Ruské aktíva v Európskej únii (EÚ) zostanú zmrazené na neurčito, nebude o tom teda treba každých šesť mesiacov hlasovať ako doteraz. Rozhodli o tom v piatok (12. 12.) členské štáty EÚ. Hlasovanie prebiehalo písomnou formou a na schválenie kroku bola potrebná kvalifikovaná väčšina.
Česko zmrazenie aktív podporilo, proti boli Maďarsko a Slovensko. Hlasovanie odstránilo prekážku súvisiacu s použitím ruských aktív na pomoc Ukrajine. Maďarský premiér Viktor Orbán však vopred uviedol, že Budapešť protestuje proti plánu EÚ na dlhodobé zmrazenie ruských aktív a že jeho schválenie len kvalifikovanou väčšinou je protizákonné.
Cieľom terajšieho kroku je dlhodobé zablokovanie ruských aktív, ktoré nebude závislé od hlasovania každého pol roka. Doteraz bolo zmrazenie aktív viazané na sankcie EÚ proti Rusku, ktoré sa musia jednomyseľne predlžovať každých šesť mesiacov. Existovalo preto riziko, že neschválenie predĺženia sankcií by znamenalo, že sa musia uvoľniť aj aktíva a vrátiť sa Rusku.
Toho sa obávala najmä Belgicko, kde sa väčšina zmrazených ruských aktív nachádza a ktorá sa pre možné kroky Moskvy zdráhala využiť tieto prostriedky v prospech Ukrajiny čeliacej ruskej invázii.
Terajšie rozhodnutie únijných štátov znamená, že aktíva zostanú zmrazené do odvolania, zatiaľ čo sankcie, ktoré EÚ uvalila na Rusko po jeho invázii na Ukrajinu vo februári 2022, sa budú musieť ďalej predlžovať.
Slovensko a Maďarsko nesúhlasili
Rozhodnutie je prvým krokom na ceste k použitiu zmrazených ruských aktív na podporu Ukrajiny. Samit EÚ, ktorý má riešiť naliehavé finančné potreby Ukrajiny v rokoch 2026 a 2027, sa začne budúci štvrtok (18. 12.).
Samit bude mať na výber z dvoch možností navrhnutých Európskou komisiou (EK). Prvou je pôžička od EÚ, druhou reparačná pôžička zabezpečená práve zmrazenými ruskými aktívami.
Okrem Maďarska s reparačnou pôžičkou nesúhlasí aj Slovensko. Premiér Robert Fico (Smer-SD) v liste predsedovi Európskej rady Antóniovi Costovi napísal, že na samite nepodporí „žiadne riešenie finančných potrieb Ukrajiny, ktoré by zahŕňalo krytie vojenských výdavkov Ukrajiny na nasledujúce roky“.
O súčasnom kroku sa rozhodovalo kvalifikovanou väčšinou a nie jednomyseľne vzhľadom na to, že sa EK oprela o článok 122 Zmluvy o EÚ, ktorý umožňuje Rade EÚ takto rozhodovať „v duchu solidarity medzi členskými štátmi o opatreniach primeraných pre ekonomickú situáciu“.
