Centimeter sem, centimeter tam. Čo by ste urobili, ak by vám na stavbu rodinného domu priniesli okno iných rozmerov, ako je otvor v stene? Domurujete, vybúrate? Pán Juraj je z firmy, ktorú si na výrobu a montáž okien najal, veľmi nešťastný. Nielen zo školáckej chyby pri zameraní, ale aj z prístupu k reklamácii.
Pán Juraj si objednal hliníkové okná s posuvnými dverami. Zaplatil za ne vyše päťtisíc eur. Pracovníci prišli, zamerali a neskôr sa pustili do montáže. Už počas nej si však pán Juraj všimol veľkú medzeru medzi oknom a stavebným otvorom.
„Oni na seba tak nechápavo pozreli a ja som nechápal prečo. Medzičasom som videl, že je nejaký nedostatok. Pýtal som sa, čo sa deje. Okno ešte nie je osadené, bude to v poriadku. Ale keď už začali vyplňovať montážne špáry, už som vedel, že toto okno sa nepohne,“ opísal Juraj Heriban.
Prípadu pána Juraja, ktorý sa pre zlú montáž okien nevie už roky nasťahovať do domu, sa v relácii Občan za dverami venoval redaktor Tomáš Gerši:
Viac ako päťcentimetrová škára vznikla nesprávnym zameraním. Zamestnanci totiž zabudli pripočítať výšku spodného rámu, ktorý sa zapúšťa do podlahy.
„On dal vyrobiť výšku po strop, a to, čo sa zapúšťa do zeme, o ten profil je to nižšie hore, lebo nebol prirátaný k tej výške,“ doplnil pán Juraj.
Podľa slovenskej technickej normy je prípustná odchýlka najviac jeden a pol centimetra. Znalec, ktorý s nami prišiel na stavbu, potvrdil, že viac ako päť centimetrov výrazne prekračuje normu.
Ľudský faktor
„Pripojovacia škára má nejaké v normách stanovené rozmery, tu je nedovolene široká pripojovacia škára, ona je teda, jak tu je, ju hodnotím ako nesprávnu a rizikovú,“ vysvetlil znalec Peter Snopko.
„Odporúčam si vždy skontrolovať veľkosť otvoru. Keď sa vloží okno, je ideálne, keď dookola toho okna ostáva nejaký centimeter a pol na pripojovaciu škáru,“ povedal o ideálnych rozmeroch konateľ spoločnosti Ekoprofil Tomáš Pecko v jednej z televíznych relácií. O probléme pána Juraja sme sa s ním chceli porozprávať aj osobne, dohodli sme si preto stretnutie.
Rozhovor s ním sme nakrútili v bratislavskej pobočke. O niekoľko dní sa však rozhodol poskytnúť už iba písomné stanovisko. „V rámci realizácie zákazky došlo k odchýlke, ktorá bola neskôr identifikovaná ako nesúlad v zameraní. Ľudský faktor je súčasťou každého procesu,“ uviedol Pecko.
„Ak je horná pripojovacia škára vysoká šesť centimetrov, je nedovolene veľká a môžem vo vzťahu k hornej škáre povedať, že výrobok mal byť o pár centimetrov väčší,“ objasnil znalec Snopko.
Firma si priznala chybu a zákazníkovi ponúkla zľavu z ceny okna a navrhla mu riešenie, s ktorým však nesúhlasil.
Zľava z kúpnej ceny
„Po tom, ako sa zákazník nevyjadril k preferovanému spôsobu vybavenia reklamácie, rozhodla naša spoločnosť o jej vybavení formou zľavy z kúpnej ceny a navrhla zľavu vo výške päť percent z ceny HST. Súčasťou riešenia bolo aj dodanie a montáž profilu, ktorý mal vyplniť pripojovaciu škáru,“ informoval konateľ spoločnosti.
„Ja som v žiadnej zmluve nemal, že dáme okno a plus rozširovací profil. My sme chceli iba samotné okno,“ povedal Juraj Heriban.
„Predávajúci zodpovedá za rozmerovú chybu, to predávajúci uznal a dokonca aj reklamáciu vybavil, ale takým spôsobom, s ktorým kupujúci nebol spokojný,“ vysvetlil nezávislý advokát Michal Maťaš.
Pán Heriban začal dom stavať v roku 2020, ubehlo päť rokov, no v dome stále nebýva. Dom síce stojí, no je neobývateľný. Namiesto toho sa s firmou súdi.
„Keďže nedošlo k dodaniu nového okna, tak sme poslali odstúpenie od zmluvy, na základe čoho vznikol teda aj nárok na zaplatenie ceny okna a keďže sme vyzvali takisto žalovaného pre úhradu ceny okna a ten ho neuhradil, následne sme podali na súd žalobu, aby rozhodol o nároku,“ informoval advokát Juraja Heribana Miroslav Michalička.
Polovica z ceny okna
Okresný súd v Žiline priznal pánovi Jurajovi polovicu z ceny okna. Po odvolaní oboch strán však napokon rozhodol v prospech firmy. Podľa súdu totiž chyba nemá vplyv na funkčnosť okna.
„Kolom dokola celej stavby sú v rovnakej línii. Celkovo tá línia toho domu je narušená jednou vecou, že oni zle zamerali okno,“ tvrdí pán Juraj.
„V súčasnosti je to vlastne v takom stave, že my sme podali odvolanie a bude o ňom rozhodovať Krajský súd, opäť Žilina,“ ozrejmil advokát Michalička.
„Medzi stranami je teda nesporné, že to dodané okno malo rozmerovú vadu. Takisto je nesporné, že ide o neodstrániteľnú vadu, ktorú nie je možné odstrániť opravou alebo úpravou toho okna, nakoľko by bolo potrebné okno vyrobiť nanovo. Medzi stranami je len sporné, či je možné to okno riadne osadiť do toho stavebného otvoru a či je možné to okno tým pádom riadne užívať,“ objasnil nezávislý advokát Maťaš.
„Máme za to, že základná funkcia toho okna je výplň stavebného otvoru. Funkčnosť okna nespočíva v tom, čo tvrdil aj súd aj žalovaný, dá sa ním vetrať, či cez neho prechádza svetlo, či sa dá uzavrieť. Takúto funkčnosť má každé okno, aj keby to bolo okno, čo má rozmer meter krát meter,“ tvrdí Michalička.
Dôkazné bremeno
Dôkazné bremeno na súde nesie pán Juraj. Proti nemu však hrá fakt, že hoci technické normy určujú maximálnu prípustnú veľkosť pripojovacej škáry, a tá je v tomto prípade prekročená, tieto normy nie sú právne záväzné.
„Ich použitie je v zásade dobrovoľné. Oni môžu byť právne záväzné v prípade, ak na ne odkazuje zákon, vyhláška alebo ak na tieto normy odkazuje priamo zmluva,“ tvrdí nezávislý advokát.
„Lenže v tomto prípade strany neodkázali na technickú normu. Tým pádom technická norma medzi stranami nie je záväzná, ale aj keď nie je záväzná, to neznamená, že norma nie je platná. Znalci tieto normy používajú pri posudzovaní chýb,“ dodal.
Navyše, na súde chýba aj znalecký posudok, ktorý by určil závažnosť problému.
„V súdnom konaní sme navrhli vykonanie znaleckého dokazovania súdnym znalcom, súd to však zmietol. Mal za to, že to nie je potrebné. Oslovili sme preto znalca, ktorý vypracoval také posúdenie. Nie je to znalecký posudok, a vo všetkých argumentoch to vychádza, že nie je možné takéto okno použiť ako výplň stavebného otvoru,“ opísal advokát pána Heribana.
„Odborný posudok, ktorý by konštatoval prekročenie tolerancie šírky pripojovacej škáry podľa technickej normy, nemáme k dispozícii a podľa našich informácií takýto posudok nebol predložený ani v rámci súdneho konania,“ uviedol Tomáš Pecko.
Mimosúdne urovnanie
Advokát odporúča prísť s dôkazmi čo najskôr a ešte pred podaním žaloby myslieť na to, že na súde treba uniesť dôkazné bremeno – napríklad predložiť vlastný znalecký posudok.
„To je ich dôkazná povinnosť, ktorá vyplýva zo zákona, že keď majú dôkaz, tak ho musia navrhnúť včas,“ informoval advokát Maťaš.
„ Aj napriek tomu, že súd, aj keď zatiaľ neprávoplatne, rozhodol v náš prospech, stále považujeme mimosúdne urovnanie za možnú cestu, pokiaľ by oň zákazník prejavil záujem,“ tvrdí konateľ firmy.
Ak sa pán Juraj nerozhodne pre navrhované mimosúdne urovnanie, o probléme rozhodne Krajský súd v Žiline. Hovorí však, že už chce v dome bývať a preto zvažuje dať okno vymeniť za nové od inej firmy. „Už asi nechcem čakať. Možno počkám do vyjadrenia krajského súdu teraz, uvidíme, či nám dajú ešte niečo dokazovať,“ povedal pán Juraj.
