Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) odmieta medializované tvrdenia, že svoju diplomovú prácu napísal ako kompilát. Minister školstva tvrdí, že Šutaj Eštok pochybnosti v súvislosti so svojou prácou vysvetlil.
Minister vnútra a šéf Hlasu-SD ukončil v roku 2011 štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a získal titul magister. Denník N, ktorý jeho diplomovú prácu na tému „Právna úprava doménových mien“ analyzoval, tvrdí, že práca na 55 stranách vo veľkej miere obsahuje citácie z odborných publikácií a internetových zdrojov.
Obvineniam, ktorým Matúš Šutaj Eštok čelí v súvislosti so svojou diplomovou prácou, sa v reportáži v Správach venoval redaktor Jakub Horáček:
„Viaceré citáty nie sú uvedené na strane v literatúre, na ktorú Šutaj Eštok odkazoval. Niektoré z nich nie je možné nájsť ani v celej publikácii, na ktorú autor odkazoval,“ napísal Denník N. Dodal, že v diplomovej práci súčasného ministra vnútra je obmedzený priestor pre vlastnú analýzu a autorské spracovanie témy.
„Denník N je mnou posadnutný. Diplomová práca už pri odovzdaní prešla kontrolou v CRZP cez Antiplagiátorský systém, následne bola štandardne hodnotená na Právnickej fakulte UK a riadne obhájená. Bola ohodnotená známkou „A”,“ reagoval Šutaj Eštok.
Drucker: Nepoznám všetky súvislosti
V minulosti čelili obvineniam z plagiátorstva viacerí politici. Práca Igora Matoviča (Hnutie Slovensko – Za ľudí) obsahovala celé stránky a grafy bez citovania. V tom čase neexistoval Centrálny register záverečných prác (CRZP).
V práci Andreja Danka (SNS) komisia univerzity zistila, že veľkú časť textu prevzal s minimálnymi úpravami. Súčasný podpredseda parlamentu tvrdil, že rigoróznu prácu možno tvoriť aj metódou kompilácie. Svoje práce vysvetľovali aj Branislav Gröhling (SaS), Boris Kollár a Marián Kéry (Smer-SD).
Podľa ministra školstva Tomáša Druckera (Hlas-SD) by mal platiť rovnaký meter na všetkých politikov, avšak povedal, že pri Šutajovi Eštokovi nepozná všetky súvislosti. „Myslím si, že pán minister vnútra sa k tomu veľmi jasne vyjadril a to, čo je naša úloha školstva je, aby sme reagovali na dobu,“ pokračoval.
V súčasnej dobe je už prítomná umelá inteligencia, ktorá sťažuje zisťovanie, či študent prácu písal sám. Ministerstvo preto reagovalo novým zákonom, ktorý umožňuje namiesto klasickej záverečnej práce absolvovať aj stáž alebo projekt podľa rozhodnutia fakulty. Zmeny začnú platiť od septembra budúceho roka.
