Archeológovia posúvajú hranicu ľudských dejín. Nové nálezy v Spojenom kráľovstve dokazujú, že naši dávni predchodcovia vedeli založiť oheň oveľa skôr, než si vedci doteraz mysleli.
Stopy z Barnhamu ukazujú, že prvé zámerné zakladanie ohňa má až 400-tisíc rokov. Ide o objav, ktorý mení doterajšie predstavy o vývoji človeka.
Oheň sprevádzal ľudí pri slávnostiach v Ríme, pri dedinských vatrách aj v dielňach kováčov. Nový výskum ukazuje, že jeho podstata – vedomé založenie iskry – siaha hlbšie do minulosti, než sa predpokladalo. Tím z Barnhemu našiel úlomky pyritu a stopy po opakovanom horení na jednom mieste.
„Našli sme najstarší dôkaz zakladania ohňa starý 400-tisíc rokov. Doteraz sme poznali mladšie nálezy z Francúzska, ktoré mali 350-tisíc rokov. Kľúčové je, že tu vidíme aj spôsob, akým ľudia oheň vytvárali,“ vysvetlil paleolitický archeológ z British Museum Rob Davis.
Výskumu sa v Správach venoval redaktor Peter Vojtík:
Súčasť jednoduchého zapaľovača
Pyrit je nerast, ktorý pri údere pazúrika vytvorí iskry. Jeho prítomnosť na mieste naznačuje, že ho tam niekto priniesol ako súčasť jednoduchého zapaľovača.
„Nálezy v Barnhame sedia s ranými neandertálcami. Tvar lebky aj ďalšie znaky ukazujú, že práve oni tu zakladali oheň,“ uviedol odborník na evolúciu človeka z Natural History Museum Chris Stringer.
Oheň menil spôsob života. Umožnil prežiť chlad, variť jedlo a budovať spoločné priestory, kde vznikali prvé sociálne väzby.
„Je to mimoriadny objav. Pomáha nám predstaviť si, ako ľudia pri ohni vytvárali malé spoločenstvá,“ priblížil kurátor z British Museum Nick Ashton. Objav z Barnhemu prepisuje míľnik, ktorý zásadne formoval vývoj človeka.
