Tatranskí ochranári by radi videli zmenu na našich vianočných stoloch. Tradičného kapra navrhujú aspoň doplniť o zdravé pstruhy z Bieleho Váhu. Chovajú ich nielen na zarybnenie horských potokov, ale kto chce, môže si ich priamo v rybníkoch národného parku aj kúpiť.
Vo Východnej si ryby vychovajú od ikier až po dospelé jedince. V chladnejšej vode ako na rybích farmách. Voda z vlastnej studne nemá ani deväť stupňov Celzia.
„Ryby aj pomalšie rastú, takže nevieme konkurovať nejakým superdodávateľom, ale to mäso a ryby sú kvalitné. Sú to proste bioryby,“ uviedol vedúci strediska starostlivosti o genofond rýb TANAP-u Peter Kriššák.
Pstruhy dúhové sa môžu dožiť až 20 rokov. Tie, ktoré skončia na tanieri, majú jeden rok a žili v čistej vode Bieleho Váhu.
Chovu pstruhov v národnom parku sa v Správach z regiónov venoval redaktor Milan Velecký:
„Sú bez antibiotík, máme tu proste horskú vodu, horskú rieku, takže odporúčam a myslím si, že lepšie a zdravšie mäso nie je,“ povedal riaditeľ Správy TANAP-u Michal Babnič.
V obchodoch by ste však pstruhy Tatranského národného parku hľadali márne. „Kuchári si sem chodia sami po ryby, takí tí michelinskí, čo majú kvalitné zážitkové gastronomické kuchyne. Lebo na rybe to poznať, na tej kvalite mäsa,“ prezradil Kriššák.
Riaditeľ národného parku ešte nevie, akú rybu bude mať na vianočnom stole. „Uvidíme, keďže budem tráviť tieto Vianoce v Anglicku,“ povedal Babnič.
Stredisko starostlivosti o genofond rýb, samozrejme, nemá za úlohu chovať vianočné pstruhy, ale Správa Tatranského národného parku tu chová 500-tisíc rýb najmä pre horské potoky Tatranského národného parku. Okrem pstruha potočného aj dúhového sú to lipne a hlavátky. Tie končia v Dunajci a Orave.
