Najlacnejší odpad je ten, ktorý nevznikne. To však neplatí v prípade pani Márie. V dome po rodičoch síce nikto nebýva, ale za smeti musí platiť. Stotridsať eur za nula gramov odpadu je pre onkologicky chorú dôchodkyňu naozaj veľa. O odpustení poplatku či zľave nechce obec ani len počuť.
„Prečo by som mala platiť celú taxu, keď tam celý rok nie som,“ povedala Mária Krošláková. „Dom je naozaj neobývaný. Je to vidieť aj na fasáde, na záhrade, na všetkom,“ doplnila dcéra pani Márie Iveta.
Dôchodkyňa z Trnavy zdedila pred vyše 20 rokmi dom po rodičoch v obci Golianovo. Tvrdí, že v ňom nikdy nebývala a aj v minulosti doň chodievala len na krátke návštevy. „Smeti sme teda tým pádom brali vždy so sebou,“ tvrdí Iveta Krošláková.
Prípadu pani Márie, ktorá musí zaplatiť poplatok za smeti v dome, v ktorom nebýva, sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Mirka Ondrejčíková:
„Dom sa momentálne vôbec nevyužíva. Vôbec som v tom dome nebola dva roky,“ doplnila pani Mária.
Každoročne hradila samospráve len daň z nehnuteľnosti. To sa však zmenilo tento rok. Obec začala vyberať nemalé poplatky za smeti. Keďže za odpad platí v Trnave, kde býva, podala obci žiadosť o odpustenie sumy.
„Človek nemôže produkovať smeti na dvoch miestach súčasne naraz,“ tvrdí pani Mária.
Astronomický poplatok za odpad
„Obec zvolila takéto riešenie z dôvodu, že viacero majiteľov nehnuteľností v obci nemá trvalý pobyt, ale v danej nehnuteľnosti žijú a teda aj produkujú komunálny odpad. Máme teda za to, že takýto model platenia za odpad je spravodlivejší a obec tak eliminuje vznik čiernych skládok ako aj prípadnú odpadovú turistiku,“ uviedol v písomnom stanovisku starosta Golianova Ľuboš Kolárik.
„Mám zaplatiť za obdobie od 1. januára do 15. októbra 130 eur,“ povedala pani Krošláková. Stotridsať eur je pre pani Krošlákovú veľa, keďže je onkologická pacientka a má cez 70 rokov. „Z tých dôchodkov, no je to dosť,“ dodala.
„Zdá sa mi až astronomická, keď si ju porovnám, že obec Ratkovce má poplatok 35 eur a bavíme sa o poplatku, ktorý je úplne dostačujúci,“ povedal starosta obce Ratkovce a podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Martin Červenka.
Pani Krošláková nemá v dome po mame ani smetnú nádobu, napriek tomu jej obec zľavu na poplatky dať nechcela. „Doteraz to nebolo. Takže doteraz som ani smetnú nádobu nepotrebovala. Aj napriek tomu, že mám vyšší vek, mi neodpustili ani cent,“ povedala seniorka.
„Všeobecne záväzné nariadenie (VZN) obce Golianovo o nakladaní s komunálnym odpadom zatiaľ nepozná takúto výnimku pre občanov, ktorí v obci nemajú trvalý pobyt,“ uviedol starosta Golianova.
Možnosť odpustenia poplatku
„Zdá sa mi to trochu nespravodlivé. Veď predsa občan, ktorý tam má trvalý pobyt, urobí viacej komunálneho odpadu, ako ten, ktorý tam nie je na trvalý pobyt prihlásený a nie je tam ani stále,“ vyhlásila pani Mária.
„Bežne, z môjho pohľadu, by mohla byť nejaká kultúra, že keď naozaj človek dokázateľne netvorí odpad v obci, tak by ho nemal platiť,“ povedal Martin Červenka.
„Je pravda, že v VZN na tento rok nie je napísané, z akých rôznych dôvodov je možné odpustiť poplatok. To však neznamená, že poplatok nie je možné odpustiť vôbec. Samotný zákon má ustanovenia, kde sú dané dôvody, pre ktoré je možno poplatok odpustiť,“ vysvetlil nezávislý advokát Branislav Welter.
„Otázne je, či je na to nárok, že len požiadam a automaticky sa to odpustí. To asi nie, ale určite je možné to odpustiť, keby tam bola vôľa starostu napríklad,“ doplnil advokát.
Nový systém nakladania s odpadom
Starosta nám potvrdil, že zľavu dôchodkyni poskytnúť neplánuje, keďže prešli na nový systém nakladania s odpadom. Podľa vyjadrenia obce si pani Krošláková pred 12 rokmi prebrala smetnú nádobu. To znamená, že platiť musí, aj keď smetiak v časoch odvozu nikto pred dom nevykladá.
„Keď si nevykladá, to znamená, že väčšinou tieto nádoby sú očipované, znamená, že ona ani očipovanú nádobu nemá. To znamená, že z databáz údajov, ktoré budú mať za celý rok, zistia, že naozaj z čísla domu XY prichádza nula kilogramov odpadu. To znamená, že jej nevedia, ako keby vyúčtovať odpad, čo znamená, že poplatok by mal byť vrátený,“ povedal podpredseda ZMOS.
„Jedine, že by išlo ešte o nejaký paušál v rámci všeobecne dostupných miest, ako sú cintoríny či kultúrne strediská, kde sa odpad tvorí ako keby všeobecne celá dedina v úvodzovkách, nie je len jeden občan,“ dodal.
„Obec Golianovo aktuálne testuje (od 1. 1. 2025) evidenčný systém výsypu zberných nádob. Do budúcnosti plánujeme poplatky za komunálne odpady vyrubovať na základe váženého zberu zberných nádob. Takýto zber bude výrazne spravodlivejší a aj adresnejší. Vo VZN na rok 2026 je návrh na zníženie poplatku za komunálny odpad pre neobývané nehnuteľnosti,“ uviedol starosta Golianova Kolárik.
„Ale čo mne je to platné na budúci rok? Ja sa ho nemusím dožiť,“ vyhlásila pani Mária.
Odvolanie proti rozhodnutiu obce
Rozhodnutie obce by sa dalo podľa advokáta prešetriť na správnom súde. Ak by sa však pani Krošláková na vyrúbenie poplatku v stanovenej lehote odvolala. Neurobila tak, namiesto toho podala rovno žiadosť o jeho odpustenie. „Keď nebolo podané odvolanie proti rozhodnutiu, tak je právoplatné,“ vysvetlil advokát.
A teda poplatok môže vymáhať exekútor. Dôchodkyni ešte ostáva možnosť obrátiť sa na prokuratúru, ktorá by preskúmala všeobecne záväzné nariadenie obce.
Obec vyzýva, že kto nezaplatí svoje poplatky, tak sa to bude musieť vymáhať, ale najmä hovorí, že bude nútená úplne pozastaviť poskytovanie služieb, zvážanie odpadu. To znamená, že v obci je možno systematický problém s neplatením,“ vysvetlil Welter.
„Možno im kolabuje odpadové hospodárstvo a práve preto sa snažia čo najviac zúžiť možnosť odpúšťania a znižovania poplatkov. Len potom to dopadá na najzraniteľnejších,“ dodal advokát.
„Sa mi to zdá veľmi nespravodlivé voči občanom,“ myslí si pani Krošláková.
Zaplatila plnú sumu
„Dnes už tých peňazí toľko nemajú a dotovať to z iných peňazí nevedia. Tým pádom prichádza k tomu, že poplatky za komunálny odpad idú do výšok, ktoré reálne odzrkadľujú, koľko dnes stojí zaobchádzanie s komunálnym odpadom,“ vyhlásil Martin Červenka.
Pani Krošláková nakoniec zaplatila za smeti plnú sumu. „Ale aj tak by som chcela, aby mi vrátili nejakú čiastku, lebo proste nevytvorila som tam odpad,“ povedala.
Prípad, keď treba platiť za odpad v prázdnom dome, nie je ojedinelý. V slovenských obciach pribúdajú opustené nehnuteľnosti. Riešením by bolo predať ich alebo prenajať tým, ktorí bývanie potrebujú.
„Riešenie je naozaj mať tam nájomníka, ktorý sa mi postaral o nehnuteľnosť, býva v nej. To znamená, že v budúcom predaji dokážem z nehnuteľnosti dostať o mnoho viac peňazí ako to, keď bude x rokov nehnuteľnosť neobývaná,“ doplnil podpredseda ZMOS.
