Pod rušnými ulicami Trnavy sa ukrýva svet, ktorý po stáročia zostával mimo zraku bežných ľudí. Na mnohé pivnice a podzemné priestory sa časom zabudlo. Trnavčania však neprestali veriť, že pod mestom sa tiahne tajná chodba. Zostúpte s nami do podzemných pivníc, zákutí a krýpt a objavte ďalšiu vrstvu histórie malého Ríma.
„Trnava bola bohaté obchodné mesto. Hlavný artikel, ktorý sa tu dorábal a predával, bolo víno. Trnavské pivnice primárne slúžili na uskladnenie vína. V iných obdobiach slúžili aj na uskladnenie jedla a na obchodné priestory,“ vysvetľuje sprievodca Slavomír Dzvoník.
„Pivnice sú najmenej narušené historickým vývojom. Vždy sa tam nachádzajú tie najstaršie časti domov, pretože nad zemou už je vidieť renesanciu, baroko, klasicizmus a novšie štýly. Tie najstaršie časti domov sú práve v pivniciach. Práve preto robíme tieto prehliadky, aby sme ľuďom predstavili a ukázali stavebný vývoj mesta,“ pokračuje.
Len ťažko by sme v Trnave hľadali kamennú stavbu. Podobu mesta definovala tehla. Práve tento charakter cítiť už pri prvom zostupe do podzemia, do pivnice pod jedným z meštianskych domov na Hlavnej ulici.
„Trnava leží na rovine. V blízkosti Trnavy nie je dosť blízko lomový kameň vhodný na výstavbu. Je tu veľmi sprašová zem. Príchodom nemeckých kolonizátorov sa do Trnavy doniesol aj pomerne moderný spôsob výroby pálených tehál. Tu bola veľmi silná tehliarska produkcia. Trnava ako taká je celotehlová. Možno je dobré, lebo na základe indícií, ako sú iný typ tehly, malty, omietok, vieme zadatovať tieto domy,“ objasňuje sprievodca.
Tunelom pod mestom Trnava sa v relácii Slovensko v obrazoch venoval redaktor Michal Slanička:
Západoslovenské múzeum
Kostol Nanebovzatia Panny Márie je najstarší trnavský kostol. Začali ho stavať na začiatku 13. storočia. Jeho súčasťou je aj bývalý kláštor Rádu sv. Kláry. Dnes v ňom sídli Západoslovenské múzeum a pod ním nás čakajú ďalšie mystikou dýchajúce priestory.
„Tento priestor vznikol práve v tom čase, kedy klarisky do Trnavy prišli. Dokladom toho sú i tehly, podrezávané škárovanie, ktoré je totožné so vznikom hradobného systému v Trnave. Nachádzame sa v budove, najstaršej budove v rámci Trnavy, ktorá sa datuje do roku 1239,“ vysvetľuje riaditeľka Západoslovenského múzea v Trnave Lucia Duchoňová.
Z katakomb pod kláštorom sme sa podzemnými chodbami dostali do kláštornej krypty. Vznikla v roku 1740 počas veľkej rekonštrukcie.
„Bola to pravdepodobne nevyhnutnosť. Kláštor ju vyžadoval vzhľadom na skutočnosť, že počet mníšok bol čím ďalej väčší. Krypta slúžila na pochovávanie členiek rádu v polovici 18. storočia,“ pokračuje Duchoňová.
Máme pred sebou tretí zostup do podzemia. Tentokrát je to pivnica Domu hudby. Istý čas v ňom býval hudobný skladateľ Mikuláš Schneider Trnavský. Práve tu možno pozorovať, ako sa Trnava menila v čase.
Čo dom, to iná pivnica. Mnohí Trnavčania vstupujú do podzemia s nádejou, že sa im podarí objaviť tajnú chodbu.
„Veľmi zaujímavé na prehliadkach je práve to tajomno. Ľudia možno nevedia, čo majú očakávať. Niektorí očakávajú, že sa dozvedia o nejakom tuneli, ktorý si všetci myslíme, že niekde by mohol byť. Hlavne im však ukážeme tie krásne pivnice a práve príbehy okolo tých pivníc. Povieme im o tom, na čo boli tie pivnice, ako vznikali, koľko mali úrovní. Že tá cesta, po ktorej teraz chodíme, nie je v tej istej výške ako bola pred 600 až 700 rokmi,“ dodáva výkonný riaditeľ OOCR Trnava Tourism Alexander Prostinák.
Ak chcete, aby aj vám mestské podzemie odhalilo vlhkú vôňu starých tehál a dávnych čias, prehliadku si treba vopred rezervovať. A hoci sú trnavské pivnice ponorené v tme, majú svoje neopakovateľné čaro.
