Rovnako ako vo Zvolene, Nitre alebo Kežmarku, aj v metropole tekovského regiónu v Leviciach sa stredoveký hrad nachádza priamo v srdci mesta. Keď vstúpite do hradného areálu, ocitnete sa vo svete histórie a možno stretnete aj bielu pani.
Zrúcaninu Levického hradu dnes obklopuje sídlisko. Hrad sa v plnej kráse návštevníkom ukáže, až keď prekročia bránu priľahlého Dobóovského kaštieľa a ocitnú sa na nádvorí.
„Hradný areál pozostáva z ruín horného a stredného hradu. Tá časť hradu je ešte stredoveká. Prvým majiteľom bol Matúš Čák Trenčiansky. Hrad sa spomína prvýkrát začiatkom 14. storočia,“ informoval historik Tekovského múzea v Leviciach Peter Pleva.
Bralo, na ktorom stojí Levický hrad, až do začiatku 18. storočia obklopovala rozsiahla vodná priekopa a prístupný bol len cez padací most. V jeho okolí boli močiare a lesy plné života.
„Nachádzali sa tu rôzne močariny, mokrade, ktoré neskôr ale boli vysušené a premenené na poľnohospodársku pôdu. Jednou z veľmi významných lokalít výskytu vtáctva, obojživelníkov, plazov, ale aj množstva druhov hmyzu sú Levické rybníky,“ ozrejmila botanička Tekovského múzea v Leviciach Terézia Jauschová.
Na Levickom hrade v priebehu storočí svoje stopy zanechali stavebné zásahy majiteľov, ale aj požiare, boje a rabovania. V 16. storočí sa hrad stal jednou z protitureckých pevností.
„Hrad sa začal rozširovať najmä kvôli útokom Osmanov na Uhorsko. Práve Levický hrad stál na hlavnej ceste k banským mestám, a preto bol rozsiahlo prestavaný. Pridali renesančné bastióny, postavila sa aj kapitánska budova, kde sídlil kapitán hradu,“ prezradil Pleva.
Zrúcanine Levického hradu sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka STVR Monika Mannová:
Vzácne exponáty
Objekty, ktoré v minulých storočiach k hradu pristavali, slúžili ešte donedávna ako školy, úrady či ubytovne. Do kapitánskej budovy sa v 50. rokoch minulého storočia presťahovalo Tekovské múzeum. V roku 2027 uplynie storočnica od jeho vzniku.
„Stála expozícia sa nachádza v 14 miestnostiach. Máme archeologickú expozíciu, ktorá mapuje región od doby kamennej až po raný stredovek,“ uviedol Pleva.
Medzi vzácne exponáty patria záhadné sošky zvierat zo Santovky, nádoba s keltskými mincami, ktorú našli robotníci pri kopaní základov domu v meste, či tzv. Morový toliar.
„Voľakedy dávno bolo lekárnictvo spojené aj s poverami a rôznymi šarlatánmi, a preto sa razil Morový toliar, ktorý mal ochrániť toho človeka od epidémie,“ vysvetlil Pleva.
„Máme nainštalovanú aj jednu starú lekáreň, ako vyzerala v dávnych dobách. Je to lekáreň, ktorú založili Medveckí, to bola rodina lekárnikov, ktorá sa pristavovala sem do Levíc. Vznikla v roku 1823 a nábytok, ktorý máme v múzeu, je ešte stále pôvodný. V Levickom okrese pôsobil pán Zelenák, bol to veľmi známy liečiteľ a napísal knihu, kde zachytával, akým spôsobom sa liečili voľakedy ľudia doma a máme celú knihu takýchto receptov z ľudového liečiteľstva,“ povedal historik.
V Levickom múzeu nájdete i historické udalosti na dobových rytinách, stredoveké zbrane a ukážky života v regióne od 14. do 19. storočia. Osobitná expozícia mapuje dejiny samotného hradu. Ako sa na starý hrad patrí, nechýbajú legendy ani strašidlá.
„Hrad má jednu takú zaujímavú budovu, ktorú nemá nijaký iný hrad. V súčasnosti sa tá časť volá Krvavá studňa. Na studňu postavili vežu, ktorú vytiahli až po začiatok horného hradu. No a prečo má vlastne názov Krvavá studňa? Tento hrad má veľa strašidiel, spomína sa v mnohých povestiach z 19. storočia aj Levická biela pani,“ ozrejmil Pleva.
Atentát na panovníka
Nespokojný šľachtic Felicián Zách zosnoval atentát na panovníka Karola Róberta z Anjou. Pokus o zavraždenie nevyšiel a kráľ vydal rozkaz popraviť celú rodinu Záchovcov. O svoj život prišla aj Feliciánova dcéra Šeba.
„Na Levický hrad prišiel kat, v tom čase sa tu nachádzala a popravil ju. Keď si kat umýval svoj meč vo vode, tak zostala krvavá, lebo popravil nevinnú osobu,“ uviedol historik.
Pracovníci múzea s úsmevom spomínajú, že z času na čas tam straší aj ďalšia postava z histórie, jeden z majiteľov panstva v 16. storočí, známy vojvodca Siegfried Kolonič. Keď náhle zomrel a zanechal po sebe dlhy, jeho potomkovia z pohrebu ušli.
„Nakoniec Siegfrieda 13 rokov nikto nepochoval. Familiárne ho voláme Zigi, lebo dodnes spôsobí v tomto múzeu, aj keď chceme, alebo nechceme, niektoré veci sa nedajú vysvetliť. Našli sme na nemeckej aukcii jeho grafiku, zakúpili sme ju a riaditeľka ju zamkla vo svojej skrini a zlomil sa jej kľúčik od tej skrine. Na druhý deň sa jej zlomil kľúč priam od riaditeľne, takže Zigi asi nebol spokojný, že zostal zatvorený v skrini, tak sme ho potom odtiaľ vybrali,“ opísal Pleva.
V Tekovskom múzeu nielen straší, občas tu býva aj poriadne veselo, najmä keď sa o zábavu postarajú tí najmenší návštevníci.
„Raz tu bola taká skupina detí a tiež som takto prednášal o expozícii a spomínal som im, že áno, za povstania Františka Rákocziho II., hrad Rákocziho vojská vyhodili do vzduchu. A jedno dieťa s takým ľadovým kľudom povedalo: „A doteraz nepadol späť!“ uzavrel Pleva.
