Levočské vrchy patria k pokojnejším turistickým destináciám. S kamerou sme sa vybrali k vyhliadkovej veži Marčulina. Za dobrého počasia z nej vidno nielen slovenské pohoria ako na dlani. Hoci náš štáb počas nakrúcania nemal šťastie na počasie, o výhľady neprídete.
„Levočské vrchy sa rozprestierajú na východ od Vysokých Tatier. Dlhé roky boli vojenským pásmom, čiže pre širokú verejnosť boli Levočské vrchy zatvorené. Od roku 1952 tu vznikol totiž vojenský obvod Javorina, ktorý existoval do roku 2010,“ vysvetlil predseda Združenia turizmu Levoča Ernest Rusnák.
Náš sprievodca a dlhoročný značkár hovorí, že hoci sú Levočské vrchy zatiaľ turisticky neobjavené, sú krásne. Málo zástavby aj turizmu spôsobilo, že krajina zostala mimoriadne pokojná a nedotknutá. Toto zabudnuté pohorie je ideálne na oddych, ak máte radi ticho, hrebene s výhľadmi a málo ľudí.
„Ide o rozsiahle pohorie približne 35 x 37 kilometrov, rozprestiera sa od juhu Levoče po Starú Ľubovňu na severe, od Kežmarku na západe zhruba až po obce Brezovica, Šarišské Dravce na východnej strane. Tieto lesné komunikácie, ktoré tu boli, som sa snažil vyznačiť ako pre pešiu turistiku, tak aj pre cykloturistiku. Tá tu dominuje,“ dodal Rusnák.
Toto neobjavené pohorie išla pre reláciu Slovensko v obrazoch poobjavovať redaktorka Zuzana Ševčíková:
Počasie na hrebeni je nevyspytateľné
Za výhľadmi na rozhľadňu sme sa vybrali po žltej značke z lokality Hrby. Súbežne po jej trase vedie aj cyklocesta. V nižších polohách sme nestrácali nádej, že výhľady napriek oblačnosti a hmle uvidíme.
„Keď sa zrušil vojenský obvod, stále som sa zapodieval myšlienkou, čo si tu okrem tých vyznačených chodníkov postaviť pre turistov a návštevníkov pohoria. Podarilo sa mi úspešne dotiahnuť dokonca výstavbu vyhliadkovej veže. Je to južný vrchol Javoriny, ktorú miestni obyvatelia stále nazývali Marčulina,“ priblížil.
Veža má výšku niečo cez 30 metrov. Panoramatické výhľady ponúka vďaka svojmu strategickému umiestneniu na európskom rozvodí morí. Znamená to, že voda z jednej strany rozhľadne odteká cez rieky Poprad a Dunajec do Baltského mora.
Druhá strana privedie vodu do Dunaja a ten až do Čierneho mora. Po príchode k rozhľadni sme si už boli istí, že zimné výhľady pre samé mlieko nezachytíme kamerou. „Počasie v Levočských vrchoch hore na hrebeni je nevyspytateľné. Sme otvorení k Vysokým Tatrám a sú tu pomerne silné vetry a často je tu hmla,“ vysvetlil Rusnák.
Za jasného počasia z Marčuliny krásne vidno na západ Vysoké Tatry, Spišskú Maguru a Poľské Beskydy. Na severovýchode sa objaví pohorie Čergov, Slanské vrchy a na juhu známa Kojšovská hoľa a Nízke Tatry.
„Súčasťou prízemia tejto veže sa nám podarilo urobiť útulňu. Bol to ten železobetónový skelet, zasklili sme ho a urobila sa fotovoltika,“ uviedol Ernest Rusnák.
Pamätník, drevený kríž aj lavička lásky
V okolí rozhľadne je viacero zaujímavých miest. Jedným je pamätník z obdobia druhej svetovej vojny. „V októbri 1944 približne v týchto miestach , asi 70 metrov pod nami, zostrelili sovietske lietadlo, ktoré prepravovalo ranených partizánov do Ľvova a nemecká stíhačka ho zostrelila. V lietadle bolo 16 osôb, z nich jedenásti zahynuli, piati prežili. Zaujímavosťou bolo, že prežil jeden zranený príslušník slovenskej armády,“ priblížil Rusnák.
Lokalitu dopĺňa drevený kríž zhotovený zo samorastu borovice, ktorý dosahuje až štyri metre. Od neho sa ľahko po cestičke dostanete aj k ďalšiemu výhľadovému miestu.
„Lavička lásky znamená jednak lásku muža a ženy, ale je to aj láska k prírode. Treba to brať v širšom ponímaní. Tí, čo si vyznávajú lásku, môžu si dať kladku a zamknúť ju. Je tam taká mriežka v tvare srdca. Pomaly sa to tam zapĺňa. Uvidíme, keď sa to zaplní, čo urobíme,“ uzavrel Rusnák.
O čosi nižšie ako rozhľadňa v krásnom horskom prostredí ležia Torysky s ani nie 350 obyvateľmi. Obec vyhlásili za pamiatkovú zónu a viaceré staré domy, stodoly a maštale sú kultúrnymi pamiatkami.
Typickým výrobkom Torysiek boli drevené šindle. Autenticitu, ľudovú architektúru a vidiecky štýl tejto malej obce ocenia nielen turisti, ale aj milovníci tradičného života na dedine.
