Túto zimu po rokoch zamrzli viaceré vodné toky a na Dunaji plávali ľadové kryhy. Väčšie problémy nespôsobili, no v minulosti to tak nebolo. Od 16. po 19. storočie zaznamenali niekoľko ľadových povodní, keď sa pre nahromadené kryhy rozliala voda a ničila, čo jej stálo v ceste. Vyžiadali si aj viacero životov.
Záplavy počas tuhej zimy neboli výnimkou ani v 20. či v tomto storočí. V roku 1947 zaplavilo bratislavskú Petržalku, 12 kilometrov zamrznutej rieky museli uvoľniť pomocou desiatok leteckých bômb. Devín a Devínsku Novú Ves čiastočne zaplavilo aj pred vyše 20 rokmi. Plávajúce kryhy, ktoré obmedzili plavbu na Dunaji, sme zaznamenali aj v rokoch 2012 či 2017.
Tento týždeň prekvapili ľadové kryhy na rieke Slatina. Pred pár týždňami ľadovce plávali aj na Dunaji.
V minulosti Dunaj zamŕzal na dlhých úsekoch a ľad bol prirodzenou súčasťou rieky. „Keď ľad začal praskať, začali sa tvoriť kryhy a zároveň sa posúvali. V podstate mohlo sa stať niečo také, že vytvorili bariéru a akonáhle tam bola bariéra, tak voda si hľadala cestu inakadiaľ,“ opísala koordinátorka projektu Dynamické línie života Dunaja Karolína Sobeková.
A tak vznikali ľadové povodne. Kým pre mestá predstavovali riziko, pre lužnú krajinu boli prirodzeným procesom, ktorý ju formoval a obnovoval.
„Lužná krajina je hrozne závislá na dynamike, čiže potrebuje prostredie, ktoré sa mení. Práve pri takýchto povodniach sa mohlo stať, že voda v podstate akoby vymlela nové koryto,“ pokračovala Sobeková.
Ľadovým povodniam na Dunaji sa v Správach venovala redaktorka Marína Opálková:
Obnova ramien
Hoci ľadové povodne na Dunaji považujeme za minulosť, tento rok sme kryhy na rieke spozorovali. Bočné ramená napríklad zamrzli celé.
Práve bočné ramená a mokrade sú miestom, kde sa voda pri vyšších stavoch rozlieva mimo hlavného toku, a to aj pri letných či zimných povodniach.
„Ideálne je, keď je krajina v tom medzihrádzovom priestore v dobrom stave, keď máme funkčné prívodné kanály k mokradiam,“ zhodnotila Andrea Froncová z ochranárskeho združenia BROZ.
K ich funkčnosti v súčasnosti prispievajú okrem vodohospodárov aj ochranári. Snažia sa ich postupne revitalizovať. Podarilo sa im obnoviť už šesť veľkých ramien a stovky hektárov mokradí.
„Najbližšie máme v pláne krásnu mokraď, chystáme sa prečistiť kanál, obnovovať lesy, budeme obnovovať aj mokraď a zlepšovať jej vodný režim,“ dodala Froncová.
Prvým krokom je odkúpenie pozemku. Ochranárske združenie ho z vlastných zdrojov financovať nedokáže, vyhlásilo preto verejnú zbierku.
