V materskej škole na Tatranskej ulici v Starej Ľubovni sa inkluzívne vzdelávanie nestalo len moderným pojmom, ale prirodzenou súčasťou každodenného života detí. Pedagogický tím tam dlhodobo pracuje s deťmi s rôznymi potrebami tak, aby sa každé z nich cítilo prijaté, bezpečné a malo priestor rozvíjať svoj potenciál.
Martina Vislocká vychováva dcéru s Downovým syndrómom. Prvá materská škola, ktorú oslovili, ich odmietla. „Také deti by predsa mali mať možnosť, inklúzia znamená veľa, zdravé deti ťahajú choré. Inklúzia nie je taká, aká by mala byť,“ povedala.
Podobných prípadov je viac. Deti so špecifikami sú často odmietané alebo sa im venuje málo pozornosti.
Rodina preto zvolila materskú školu na Tatranskej ulici v Starej Ľubovni, kde sa dcéra pani Martiny mohla naplno zapájať do aktivít. Chodila korčuľovať, plávať a vystupovala na verejných podujatiach. „Viete, že ako mamu to veľmi poteší. Keby sa ocitla niekde v špeciálnej, išla by len dole, nenapredovala tak, ako medzi zdravými,“ skonštatovala.
„Je to veľmi dôležité v rámci inkluzívneho vzdelávania, aby sa deti cítili bezpečne v škôlke, aby sa cítili prijaté, a to bez ohľadu na to, aký majú zdravotný stav,“ uviedla učiteľka Jana Jendrichovská.
V špeciálnej materskej škole v Starej Ľubovni nakrúcala pre Ranné správy redaktorka STVR Andrea Dudláková:
Špeciálna metodika
Jednou z metód, ktoré škôlka využíva, sa zameriava na rozvoj sluchového a zvukového vnímania, ktoré sú dôležitým základom budúceho čítania a písania. „Oni sa na stretnutia veľmi tešia, lebo je to zábavnou formou. V každom dieťati je potenciál a my sa ho snažíme rozvíjať,“ priblížila špeciálna pedagogička Mária Starinská.
Práca prebieha v menších skupinách, čo umožňuje individuálny prístup ku každému dieťaťu. Súčasťou je aj zapájanie detí do bežných činností kolektívu. V rámci inkluzívneho vzdelávania absolvujú škôlkari aj tréning s profesionálnymi trénerkami.
„Deti, ktoré majú nejaké špeciálne potreby, verte, neverte, ale majú o mnoho väčšiu radosť zo športu ako ostatní,“ vysvetlila trénerka a fyzioterapeutka Lenka Sokolová.
Deti inklúziu často ani nevnímajú a nevedia, že v triede majú niekoho so špeciálnymi potrebami. „Každé dieťa má právo na šťastné detstvo a má právo na vzdelanie. A my sa snažíme tieto princípy napĺňať. Vytvárame mu bezpečné a podnetné prostredie a najdôležitejšie je množstvo lásky, empatie a akceptácie,“ dodala riaditeľka škôlky Monika Bukovičová.
V škôlke na Tatranskej ulici má každé siedme dieťa rôzne špecifiká, od jazykových bariér, cez sociálne znevýhodnenie až po špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby. Zvládnuť takýto systém je podľa riaditeľky možné len so spoluprácou pedagógov, odborníkov a rodín.
