Na severovýchode Maďarska pri obci Hejce havarovalo 19. januára 2006 vojenské lietadlo Antonov AN-24, ktoré sa vracalo z mierovej misie v Kosove. Na palube bolo 43 ľudí vrátane posádky. Nehodu prežil iba jeden vojak. Lietadlo smerovalo na letisko v Košiciach, kde malo krátko pred ôsmou večer pristáť.
Podľa výpovedí preživšieho a svedkov bol let až do záverečnej fázy pokojný a bez zjavného problému. Posádka mala povolené vizuálne priblíženie na dráhu, hoci išlo o nočný let nad horským terénom Slánskych vrchov.
Krátko pred pristátím lietadlo pri klesaní zachytilo koruny stromov, následne sa rozlomilo a dopadlo do lesa. Jediný preživší, vojak Martin Farkaš, si samotný moment pádu lietadla prakticky nepamätá.
„Najskôr som iba zaregistroval, ako nás trochu zatriaslo. Potom nás triaslo už veľmi silno a potom som sa len prebral v snehu. A čo sa dialo s lietadlom, neviem.“
Relácia Reportéri priniesla aj doteraz nezverejnené autentické materiály vrátane komunikácie medzi posádkou lietadla AN-24 a riadiacou vežou v Košiciach. Súčasťou reportáže bola tiež výpoveď vtedajšieho šéfa vyšetrovacej komisie, ktorý sa pred kamerou vyjadril po prvý raz. Záznam celej relácie si môžete pozrieť tu:
Nedostatočné systémy
Vyšetrovanie ukázalo, že lietadlo nebolo vybavené systémom varovania pred blízkosťou terénu (GPWS) a posádka nemala zapnutý ani rádiový výškomer, ktorý by ich na nebezpečne nízku výšku upozornil.
K nehode by pravdepodobne nedošlo, ak by posádka pokračovala v priblížení podľa prístrojov a nespoliehala sa na vizuálny let v noci nad horským terénom. Uviedol to vtedajší šéf vyšetrovacej komisie Zdeno Bielik, ktorý sa pred kamerou vyjadril po prvý raz a priblížil okolnosti vyšetrovania.
Otázniky však vyvolal aj technický stav lietadla. Antonov bol vyrobený v 50. rokoch a jeho technická životnosť mala pôvodne skončiť koncom roka 2005. Armáda ju predĺžila o niekoľko mesiacov. Niektorí svedkovia hovorili o technických problémoch už počas predchádzajúcich letov, čo však šéf vyšetrovacej komisie oficiálne vylúčil.
„To lietadlo už malo svoje roky. Počas jeho prevádzky, napriek tomu, že nenalietalo až tak veľa hodín na dopravné lietadlo, materiál sa unaví. Poruchy či už v elektrike aj mechanické poruchy sa vyskytujú. Neviem o tom, že by na tom lietadle boli nejaké extra poruchy, ktoré by svedčili o tom, že pozor, to lietadlo je nebezpečné,“ dodal Bielik.
Pozostalí obetí dlhodobo kritizovali priebeh vyšetrovania a poukazovali na chýbajúce záznamy z posledných minút letu aj na fakt, že vyšetrovanie viedli výlučne ozbrojené sily. Správa bola odtajnená až po rokoch a podľa rodín obetí nevysvetľuje všetky okolnosti nehody.
Hoci armáda v konečnom dôsledku prevzala plnú zodpovednosť za následky havárie, tragédia v Hejciach zostáva jednou z najväčších v histórii slovenských ozbrojených síl. Pamätník na mieste nešťastia dodnes pripomína životy vojakov, ktorí sa po náročnej misii už nikdy nevrátili domov.
