Antický svet a naše územie sa v staroveku doslova pretínali. Pamiatky na Rímsku ríšu vytesané do kameňa prežili takmer dve tisícročia, aby sme ich dnes mohli obdivovať aj u nás v unikátnej expozícii Podunajského múzea.
Mesto na sútoku Váhu a Dunaja bolo odpradávna významným strategickým bodom a križovatkou obchodných ciest. Pravdepodobne ako prví to ocenili už starí Rimania.
Rímska ríša ovplyvňovala život na našom území od začiatku nášho letopočtu niekoľko storočí. Komárno leží na jej vtedajších hraniciach Limes Romanus, ktoré tvorila aj rieka Dunaj.
„Na tejto druhej strane Dunaja vybudovali legionársky tábor. Vtedy bol zložený zo šesťtisíc rímskych vojakov. Tu, kde teraz stojíme, boli sme v nepriateľskom území, ale boli tu aj miernejšie časy, keď obchodovali. Takže tie rímske veci sa dostali aj na druhú stranu Dunaja,“ vysvetlil riaditeľ Podunajského múzea v Komárne Pavel Paterka.
O strategickej polohe mesta svedčí aj fakt, že počas nasledujúcich storočí sa jeho obranný systém rozrastal do obrovských rozmerov. V jednom z bastiónov dnes sídli rímske múzeum Lapidárium.
Lapidárium v Komárne pre reláciu Slovensko v obrazoch navštívila redaktorka Monika Mannová:
Zbierka z čias Rakúsko-Uhorska
Ide o expozíciu vzácnych kamenných pamiatok z obdobia starých Rimanov. Zbierka vznikla ešte za čias Rakúsko-Uhorska.
„Tu vzniklo Župné a Mestské múzeum, ktoré zbieralo všetky pamiatky, ktoré sa nachádzali alebo ktoré sa objavili na území župy. A takto sa vlastne z druhej strany, z Pannonie, dostávali tie rôzne veľké kamenné pamiatky až do nášho mesta Komárno,“ dodal Paterka.
Podarilo sa zhromaždiť artefakty a posolstvá zo života v rímskom impériu, vytesané do kameňa a zachované aj po takmer dvoch tisícročiach. Pátranie po nich nebolo jednoduché. Mnohé boli počas storočí zabudované do iných stavieb, zaplavené alebo ukryté v lesoch či v súkromných zbierkach.
Po vzniku Československa a prekreslení hraníc štátov v roku 1918 kamenné poklady šťastným riadením osudu ostali na našom území. „A tak by som povedal, že múzeum v maďarskom Komárome nám veľakrát závidí tie krásne pamiatky, že najkrajšie rímske veci z Brigécia sa nachádzajú tu u nás,“ povedal Paterka.
„Tieto kamenné články boli všetky vyrobené na území vtedajšej Panónie, čiže v Rímskej ríši. Sú tu vystavené náhrobné kamene alebo oltárne kamene, kamenné sarkofágy, ale sú tu aj rôzne kamenné články zo stavieb, ktoré slúžili ako ozdoby. Niektoré sú zlomkové, niektoré sú úplne v celistvosti,“ priblížil Paterka.
Príbeh o bohyni Artemíde
V múzeu sa taktiež nachádzajú vyobrazenia božstiev. „Máme tu Afroditu, Herakla, Jupitera. Je to ako taký menší mytologický príbeh, keď prejdeme s týmto lapidáriom. Mytológia riešila svojho času všetky problémy, čo mal v živote človek a keď sa chceli poučiť z nejakého príbehu, tak sa poučili z mytológie,“ vysvetlil riaditeľ múzea.
Návštevníci nájdu v múzeu aj jeden zaujímavý mytologický príbeh. „Bohyňa Artemída sa zaľúbila do Hipolita a poslala svoju slúžku Fajdru s jedným ľúbostným listom, aby prejavila svoj vzťah. Ale príbeh má nakoniec pomerne zlý koniec, nakoľko Hipolit nebol zaľúbený do nej, preto pustil na zem ten ľúbostný list. Artemída sa veľmi nahnevala a poprosila Poseidona, aby potrestal Hipolita. Boh mora a vôd poslal štyri kone tak, že ho udupali až k smrti,“ povedal Paterka.
Z kamenných artefaktov čítame nielen príbehy zo života bohov, ale aj obyčajných smrteľníkov. „Náhrobok vyobrazuje celú rodinu – ženu, matku, otca a deti, ktorí tam na tom mieste boli pochovaní. Avšak nie sú tam iba vyobrazené osoby, ale vidíme z niektorých tých menších detailov rôzne šperky alebo výjavy. Na základe tohto vieme určiť, že táto rodina bola kupecká. Kamenné články boli popísané latinským písmom, ktoré používame dodnes, len sú to v latinskom jazyku,“ dodal Paterka.
Ak si plánujete zaujímavé výlety na tento rok, rímske Lapidárium v Komárne môžete navštíviť od mája do októbra. Okrem tisícročnej histórie tam na vás v letných horúčavách dýchne z kameňov aj príjemný chládok.
