Obec, ktorú sme navštívili, je na skok od Popradu. Prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 1280. V minulosti bola zemepanským mestečkom. Svoje stopy tu zanechali mamuty, falšovatelia mincí i mníšsky cisterciánsky rád. Dnes v nej žije necelých 2 300 obyvateľov a turistom má čo ponúknuť.
„Pre všetkých návštevníkov našej obce máme pripravených viacero atrakcií. Teplickú promenádu, máme repliku mlyna, ktorý sa niekedy v minulosti v Spišskej Teplici nachádzal a takisto malý geopark,“ priblížil starosta Spišskej Teplice Radoslav Šeliga.
Návštevníci môžu prísť do dažďovej záhrady alebo na kalváriu. „Cez našu obec prechádza Svätojakubská cesta, ktorá je pokračovaním púte do Santiago de Compostela. A pre turistov, ktorí chcú zažiť menej náročnú turistiku, máme aj trasy na Kozí Kameň, ktorý je najvyšším vrcholom Kozích Chrbátov,“ doplnil starosta.
Čo ponúkajú Spišské Teplice, zisťoval v relácii Slovensko v obrazoch redaktor STVR Michal Slanička:
A keďže sa zima pod Tatrami ukázala v plnej kráse, nechali sme sa zlákať návštevou nového múzea. Vzniklo prestavbou skladovej budovy vedľa kostola. Pod jednou strechou môžete aj vy spoznať históriu Spišskej Teplice.
„Naše múzeum ponúka skutočne širokú škálu zaujímavých faktov aj exponátov, pretože tu vedia nájsť návštevníci zbierkové predmety zo Slovenskej akadémie vied. Máme tu repliky, ktoré vytvoril náš miestny majster Miroslav Dudáš, takisto sú tu národné kultúrne pamiatky a mnoho predmetov darovali tomuto múzeu aj naši vlastní obyvatelia,“ opísala sprievodkyňa Jana Rusnáková.
Putovanie sa začína v praveku. Replika mamuta srstnatého s mláďaťom a dioráma lovcov z dielne miestneho umelca odkazujú na archeologické nálezy z 50. rokov minulého storočia.
Interiérový dizajnér a sochár Miroslav Dudáš mal víziu, že v obci, v ktorej býva, niečo zanechá. „Toto sú veci, ktoré som ja bežne v živote nerobil, ale venoval som sa sochárstvu a dizajnérstvu strašne dlho, v podstate od svojich 26 rokov. Musel som sa naozaj popasovať s rôznymi výtvarnými technikami a s rôznymi materiálmi. Takže toto bolo naozaj skutočne hodne náročné,“ povedal o svojom diele.
Spišskoteplický papier
Obec založil v prvej polovici 13. storočia cisterciánsky rád. Na rozdiel od benediktínov, ktorí si stavali kláštory na kopcoch, cisterciáni osídľovali územia v blízkosti vodných tokov. Oblasť dnešnej Spišskej Teplice si vyhliadli vďaka riečke Teplica, ktorá nezamŕza ani v tých najväčších mrazoch.
Od roku 1613 až do konca 19. storočia tu fungovala štvrtá papiereň v hornom Uhorsku. Spomienkou na ňu je replika stroja na drvenie handier, z ktorých sa papier vyrábal.
„U nás na Spiši povieme handrám šmaty, a preto páni, ktorí zbierali tieto handry a následne z toho vyrábali papier, sa volali handrári, teda po našom, po spišsky, sa volali šmacare. Preto aj nás Tepličanov prezývali Šmacari, môžeme povedať, že tento papier bol veľmi kvalitný,“ vysvetlila Rusnáková.
Spišskoteplický papier poznali široko-ďaleko v celom Uhorsku. Písalo sa naň na panovníckych dvoroch, kupovali ho kníhtlačiarne, cirkevné aj štátne inštitúcie. Preto je i dnes bohato zastúpený v archívoch po celom Slovensku.
Múzeum predstavuje aj takzvaných Bratríčkov. Do dejín vstúpili ako falšovatelia mincí. „Máme za dedinou jedno také miesto, ktoré je veľmi významným archeologickým náleziskom. Volá sa to Jaskyňa Suchá diera. A presne tam sme našli pozostatky po procese falšovania peňazí, ako aj štyri originálne denáre Mateja Korvína, podľa ktorých falšovali peniaze,“ prezradila Rusnáková.
Podkrovie plné darov
Zaujímavý príbeh sa spája aj s 25 drevenými sochami. V roku 2017 ich našli farníci pri upratovaní hospodárskej farskej budovy. Zo súčasníkov si na ne nikto nespomína, a preto sa predpokladá, že pochádzajú z už neexistujúceho kostola.
„Autorov nepoznáme, ale sochy pochádzajú z 18. a 19. storočia. Nájdeme tu svätého Štefana, svätého Imricha alebo Alžbetu Uhorsku. Sú to poväčšine uhorskí svätci,“ uviedla sprievodkyňa.
Podkrovie múzea je venované nedávnej minulosti, ktorú mnohí nosia vo svojich spomienkach. Všetky vystavené exponáty sú dary rodákov a obyvateľov Spišskej Teplice.
„Návštevníci, keď prichádzajú do tejto časti múzea, tak je to stále také – toto sme mali doma, toto si pamätám, to bolo u babky, to bolo u starej mamy, to sme mali na záhrade, to sme mali na dvore, to sme používali. Takže je to veľmi príjemné,“ poznamenala sprievodkyňa Sylvia Galajda.
„Zase tí neskôr narodení veľmi často nevedia vôbec, na čo tieto veci slúžili. Robíme si tu aj kvízy, že skúste, ako sa to používalo, čo to mohlo byť, na čo to bolo. A sú radi, že sa toho môžu dotknúť,“ dodala.
Expozíciu Múzea v Spišskej Teplici si môžete pozrieť celoročne. Obzriete si pritom staršiu i nedávnu minulosť. Stačí si návštevu vopred dohodnúť.
