Kedysi sa tu liečili chorí na tuberkulózu. Dnes je to rekreačná oblasť nielen pre domácich, ale aj pre turistov a návštevníkov neďalekých Vysokých Tatier. Zaujímavý oddychový areál nám vyrozpráva aj svoju banskú históriu.
Nápad na rekreačnú osadu Kvetnica sa zrodil v hlavách členov Uhorského karpatského spolku – prvej turistickej organizácie na našom území. Začali ju stavať pod patronátom popradského starostu Eduarda Graffa.
„Prvý rozmach Kvetnica zažila koncom 19. storočia. Niekedy okolo roku 1880 začali vznikať prvé objekty, kúpeľné, rekreačné. Avšak boom zažila Kvetnica až v 30. rokoch 20. storočia. Vtedy postavili aj tento liečebný ústav. Slúžil primárne na liečbu tuberkulózy, ktorá bola v tom čase veľmi rozšírená,“ vysvetľuje miestny nadšenec histórie Rastislav Ovšonka.
Kvetnica, po nemecky Blumental, je dnes miestna časť Popradu. V niekdajších tzv. klimatických kúpeľoch sa liečili najmä železničiari, keďže sanatórium postavili pre pracovníkov bývalých Československých štátnych dráh. Hlavná budova ústavu je ukážkovým príkladom funkcionalistickej architektúry zo začiatku 20. storočia, typickej pre obdobie výstavby liečebných domov a sanatórnych komplexov.
Histórii Kvetnice sa v relácii Slovensko v obrazoch venovala redaktorka Zuzana Ševčíková:
Zatvorenie ústavu
„Žilo to tu prakticky až zhruba do roku 2007, kedy bol tento ústav alebo táto špecializovaná nemocnica zatvorená. Okrem samotného ústavu, hoci Kvetnica je maličká, tu žije asi 200 až 300 ľudí. Fungoval tu obchod, fungovala tu krčma. Zatvorením ústavu však toto všetko nakoniec padlo,“ uvádza Ovšonka.
„Zaujímavý je kostolík z roku 1910, kostolík Sv. Heleny, ktorý v období komunizmu slúžil ako sklad transparentov a vlajok. Obrady sa tam obnovili až po revolúcii. Taktiež sú tu pekné hrazdené vilky, ktoré sú z konca 19. a začiatku 20. storočia. Bolo ich tu kedysi viac, ale bohužiaľ niektoré zhoreli, niektoré padli za obeť času,“ pokračuje.
Dnes je Kvetnica skvelým miestom na oddych a prechádzky v prírode. Dajú sa tu podnikať turistické výlety na okolité kopce. A práve pre všetkých oddychu-chtivých tu prednedávnom pribudli nové lákadlá.
„Kvetnica slúži ako rekreačná oblasť pre Popradčanov na pekné vychádzky do prírody. Je to blízko pri meste. Ľudia tu radi chodia a navštevujú toto miesto, lebo je to naozaj taký relax,“ objasňuje Ovšonka.
„Mesto Poprad je predovšetkým známe ako miesto priemyslu a športu. Pred desiatimi rokmi, keď vzniklo občianske združenie Banícky cech horného Spiša, nepredpokladal o banských aktivitách našich predkov,“ hovorí predseda Baníckeho cechu horného Spiša, o.z. Slavomír Kyseľa.
Ťažba medenej rudy
V tejto oblasti sa ťažila najmä medená ruda. Vďaka nadšeniu a práci členov baníckeho spolku sa podarilo sprístupniť štôlne, ktoré sú súčasťou banského náučného chodníka.
„Otvorili sme tu dve štôlne. Jednu z roku 1308, čiže je zo stredoveku. Druhá je z ranného novoveku, z roku 1562. Po troch rokoch sme sa dostali v roku 2024, vo februári, do priestorov, kde ľudská noha 400 rokov nebola. Priestory sú úplne nové a novoutvorené. Objavili sme aj jamu, ktorou štôlňa pokračuje ďalej, čiže pokračuje druhý banský obzor spodný,“ pokračuje Kyseľa.
„Preskúmali sme to podvodným dronom, urobili sme aj revíziu laboratórnu vody a zistili sme, že tá voda je úplne pitná. Doprava štôlňa sa vetví a pokračuje už do obdobia, kde budete vidieť razenie pomocou pušného prachu. V prvej časti ste videli kresanicu a v ďalšej časti za nami budete vidieť štôlňu, ktorá sa dobývala pušným prachom,“ dodáva.
Možnosti návštevy
Členovia spolku sa tešia z každej zvedavej návštevy a štôlne radi sprístupnia po predchádzajúcej dohode. Ak máte chuť vybrať sa iba tak na prechádzku, vhod padne trasa náučného lesníckeho chodníka. Vedie pohorím Kozích chrbtov, v ktorých sa celá Kvetnica rozprestiera.
„Táto časť je zaujímavá tým, že na malom území sa vyskytujú hlavné lesné vegetačné stupne Slovenska. V dubových lesoch, cez bukové, jedľové, smrekové a dá sa povedať, že už tu chýba len kosodrevina z Tatier,“ hovorí riaditeľ Mestských lesov Poprad Róbert Dula.
„Kvôli tomu sme tu aj zriadili náučný chodník Kvetnica, aby sme mohli návštevníkom odprezentovať tieto lesy a aj tieto biotopy, ktoré sa tam nachádzajú, rastlinstvo, živočíšstvo. Ďalšia zaujímavosť z tohto územia je, že sa tu nachádza aj najvyššia položená lokalita duba zimného v strednej Európe. Je to národná prírodná rezervácia Hranovická Dubina,“ dodáva.
Náučný chodník meria 14 kilometrov, je stredne náročný a delí sa na dve časti. Čaká vás prevýšenie od 300 do 400 metrov, podľa toho, ktorú trasu si vyberiete.
