Viac ako 30 rokov sa starali o mestský pozemok pred svojou bytovkou. Zrazu však oň majú bojovať v dobrovoľnej dražbe. O pozemok totiž prejavila záujem susediaca firma. Mesto hovorí o férovej súťaži. Vlastníci bytov sú však rozčarovaní a cítia krivdu.
„Bývam tu 35 rokov. Do vchodu sme sa nemohli dostať, lebo bolo strašné blato a voda, keď napadol dážď. My sme si to po čase opravili. Začali sme si tu sadiť stromčeky, ošetrovať trávnik, kosačky sme kupovali za svoje, šnúry sme si stavali za svoje, starali sme sa o všetko sami,“ opisuje pani Margarita.
„Nemáme možnosť vešania prádla niekde inde, vyjsť do inej strany alebo zaparkovať kdekoľvek,“ pridáva sa pani Štefánia.
Starší bytový dom má totiž vchody len na jednej strane a je bez balkónov. Vlastníci dvanástich bytov si preto na mestskom pozemku už pred rokmi svojpomocne postavili jednoduché sušiaky na bielizeň. Postupne pribudli stromy, kríky, hojdačka a okrem zaparkovaných áut vznikla vo frekventovanej časti mesta oddychová zóna. Situácia sa však minulý rok začala meniť.
„Problém nastal, keď sme zistili, že niekto má záujem o pozemok. Dali sme si hneď žiadosť o prenájom. Hneď nám bola zamietnutá s tým, že tento pozemok nie je na prenájom,“ vysvetľuje pani Štefánia.
„Keď to nebolo na prenájom, skúsili sme to odkúpiť. Prišlo nám zamietavé stanovisko, že tento pozemok nie je prebytočný pre mesto a nebude sa odpredávať,“ spomína predseda Spoločenstva vlastníkov bytov Janka Kráľa 1011/9 Vladislav Chimčák.
Sporu o pozemok sa v relácii Občan za dverami venovala redaktorka Andrea Lučanská:
Pokusy o odkúpenie
Spoločenstvo vlastníkov bytov chcelo pozemok, ktorého rozloha je 923 štvorcových metrov, odkúpiť hneď dvakrát. V apríli aj v júli 2025. V oboch prípadoch im mesto oznámilo, že pozemok nie je prebytočný a predať ho neplánuje. Záujem o časť tohto pozemku prejavil aj konateľ firmy v susedstve, ktorý o tom vlastníkov informoval.
„Išli sme tam a on nám povedal, že má taký a taký podnikateľský zámer a chce tento pozemok. Chce si totiž spraviť plot, ktorý sa mu bude vysúvať. Najprv to bolo 30 cm, potom to bol meter, nakoniec sme zistili, že je to 4,2 metra,“ pokračuje Chimčák.
Zaujímal nás aj názor konateľa firmy. Napriek tomu, že nás kontaktoval skôr, ako sme to stihli urobiť my, svoju tvár pred kamerou ukázať nechcel.
„Konkrétne sa jedná o pozemok medzi výfukmi áut obyvateľov, ktorí parkujú na neoficiálnom parkovisku, a medzi mojím plotom. Pokiaľ bolo povedané niečo v zmysle, že im chcem zobrať parkovacie plochy, to nie je pravda,“ bráni sa konateľ firmy SONA International s.r.o. Ján Fedorko.
„Potrebujem rozšíriť parkovacie plochy, plánujem tu elektro nabíjacie stanice, ktoré sú samozrejme z eurofondov. Má to slúžiť aj verejnému účelu. Nič, čo by ich malo obmedziť,“ dodáva.
„Keď posunie plot, aj keby sa autá posunuli, sa to nedá. Tu totiž musí byť miesto na hasičské auto, keby sa niečo stalo, alebo záchranka, keby prišla,“ uvádza pani Henrieta.
Rátali s podporou mesta
Keďže pozemok patrí mestu, naše otázky smerovali k primátorovi a prednostovi. Dostali sme však len písomné odpovede od prednostu s dodatkom, že o nakrúcanie záujem nemajú. Vlastníci bytov však s podporou mesta rátali a tvrdia, že nič neurobili bez ich súhlasu.
„Každý niečo spravil pre tento dvor. Máme tu zasadené kríky, stromy s povolením vedenia mesta. Nie je to tak, že tak sami sme si niečo vymysleli,“ hovorí pani Ellina.
„V danej veci neprebehla žiadna konzultácia ohľadne vzniku oddychovej zóny na pozemku mesta s príslušnými orgánmi mesta. Je pravdou, že obyvatelia premenili časť zelenej plochy pri bytovom dome na parkovisko, pričom je nutné dodať, že bez konzultácie so správcom zelene, resp. majiteľom pozemku, vysadili kríky na cudzej parcele CKN 37/195,“ píše sa v stanovisku prednostu Mestského úradu Snina Jána Dubjáka.
Zatiaľ čo vlastníci bytov sú presvedčení, že kvalita ich života sa zmení, mesto má iný názor. „My by sme prišli o viac ako polovicu zelene pred našou bytovkou. Ide o skoro všetky stromy a parkovisko. Nemáme kde parkovať, nemali by sme kde vešať prádlo,“ tvrdí Chimčák.
„Mesto nevníma, že by obyvatelia prišli o veci spomínané vyššie. Väčšina vecí sa dá preložiť a pri efektívnom využití priestoru plnohodnotne využívať aj naďalej,“ reaguje Dubják.
Ďalší záujemca
Kedy mesto zmenilo postoj a prečo poslanci v decembri odhlasovali predaj pozemku, ktorý ešte v auguste 2025 prebytočný nebol, sme sa nedozvedeli. Boli sme však informovaní o ďalšom záujemcovi.
„Iný záujemca mal o časť parcely záujem už pred žiadosťou SVB. SVB reagovalo so svojimi žiadosťami na prvého žiadateľa. Prvotne chcel tento žiadateľ s mestom zamieňať za iné pozemky. Tento materiál bol aj v Komisii finančnej a správy majetku pri MsZ Snina prejednaný a odporúčaný na schválenie v zastupiteľstve. Avšak po doručení viacerých žiadostí od SVB sa materiál stiahol z pracovných rokovaní,“ pokračuje Dubják.
„V prvom kvartáli roku 2025 som žiadal o zámenu nehnuteľností. Mesto zareagovalo takým spôsobom, že sa to ani nedostalo do mestského zastupiteľstva,“ vysvetľuje Fedorko.
Nešťastní vlastníci bytov sa v obave, že o pozemok prídu, obrátili na prokuratúru. „Po preskúmaní predmetného podnetu bolo zistené, že mesto Snina nijako nerozhodlo o predmetnom pozemku. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné v postupe mesta Snina nezistila nezákonnosť, ani nečinnosť, na ktorú by bolo potrebné reagovať prijatím prostriedku prokurátorského dozoru. Preto uvedený podnet ako nedôvodný odložila,“ objasňuje hovorca Krajskej prokuratúry v Prešove Michal Sovič.
Rozhodli o pozemku
Dnes je už situácia iná. O pozemku, respektíve o jeho časti, sa rozhodlo. Z pôvodnej parcely boli geometrickým plánom vytvorené dve nové parcely, ktoré ešte nie sú zapísané v katastri nehnuteľností a boli súčasťou návrhu na uznesenie mestského zastupiteľstva.
V ňom však bol uvedený iba jeden záujemca o kúpu a spoločenstvo vlastníkov bytov sa tam nespomína. Parcely plánuje mesto odpredať v dobrovoľnej dražbe. Takýto návrh poslanci 16. decembra expresne rýchlo schválili.
„Neskôr sme sa dozvedeli, že poslancom mesta bolo povedané, že my o všetkom vieme a súhlasíme s tým. To je absolútne nelogické. Pol roka bojujeme o to, aby sme odkúpili a zrazu chceme dobrovoľne ísť do dražby?“ pýta sa pani Ellina.
Vyjadrenia poslancov
V snahe zistiť viac sme oslovili všetkých 18 poslancov mestského zastupiteľstva. Odpísali nám štyria. „Zo zákona im takáto povinnosť nevyplýva. Z politického hľadiska by sa však určite mali vyjadriť,“ myslí si nezávislý advokát Tomáš Majerčák.
„Spôsob prevodu vlastníctva dobrovoľnou dražbou bola pre mňa novinka, avšak vedenie na Mestskej rade dňa 15.12.2025 nás ubezpečilo, že občania bytového domu sú s týmto riešením stotožnení a je to najvhodnejší spôsob predaja,“ píše v stanovisku poslankyňa Mestského zastupiteľstva Mesta Snina Mária Todáková.
„Potvrdzujem, že mi bol známy záujem Spoločenstva vlastníkov bytov na ulici Janka Kráľa 1011/9, ako aj záujem iných subjektov o predmetný pozemok. Práve z dôvodu väčšieho počtu záujemcov považujeme formu dobrovoľnej dražby za najtransparentnejší možný spôsob predaja,“ uvádza v stanovisku poslanec Marián Lojan.
„Podľa dokumentov, ktoré mi vlastníci bytov neskôr sprístupnili, mám zato, že poslancom nebol dostatočne vysvetlený a sprostredkovaný skutkový stav. Na mestskej rade, ktorá sa konala dva dni pred zastupiteľstvom, som sa pána primátora pýtal, prečo využívame inštitút, ktorý sme doteraz nepoužili a či s tým všetci zúčastnení – a hlavne obyvatelia bytového domu súhlasia. Odpoveď bola, že všetci s tým súhlasia a aj poslanci sú oboznámení, keďže to preberali na porade, na ktorej som z dôvodu pracovnej cesty nebol,“ tvrdí poslanec Tomáš Kirňák.
„V čase rokovania mestského zastupiteľstva som bol informovaný o tom, že o predmetný pozemok, resp. o novovzniknuté parcely CKN 37/304 a CKN 37/303, má záujem Spoločenstvo vlastníkov bytov na ulici Janka Kráľa 1011/9, ako aj ďalší subjekt, ktorý je vlastníkom susediacej nehnuteľnosti. Dobrovoľná dražba ako forma prevodu majetku obce zabezpečuje nielen rovnaký prístup všetkých záujemcov, ale zároveň chráni majetkové záujmy mesta tým, že umožňuje dosiahnutie trhovej ceny majetku,“ dodáva poslanec Ján Pčola.
Nevytvorené rovnaké podmienky
Nezávislý advokát však upozorňuje, že dobrovoľná dražba pre oboch záujemcov rovnaké podmienky nevytvára.
„Keď chce niečo v dražbe kupovať spoločenstvo vlastníkov bytov, je to trochu komplikovanejšie. Musí to totiž odsúhlasiť spoločenstvo vlastníkov bytov. V tom to môže byť dlhší aj náročnejší proces. Ďalší problém je, do akej miery môžu navyšovať tí, ktorí budú zastupovať spoločenstvo vlastníkov bytov. V tomto sú vo výhode iné subjekty, ktoré nie sú viazané žiadnym iným rozhodnutím, ale je to iba na ich vôli,“ vysvetľuje Majerčák.
„Pre mesto je ideálne spraviť dražbu. Myslí si totiž, že podnikateľ má viac peňazí, ako máme my,“ tvrdí Chimčák.
Hoci mesto naďalej trvá na tom, že o budúcom majiteľovi pozemku sa rozhodne v dražbe, vlastníci bytov sú rozhodnutí urobiť všetko preto, aby k nej nedošlo. „Tým, že nás mesto oklamalo, sa to riešiť musí. Nechceme tu žiadnu kamennú džungľu,“ hovorí pani Štefánia.
„Chceme, aby bol proces čo najviac transparentný a aby boli vyvrátené podozrenia, že sa niekto s niekým dohodol,“ reaguje Dubják.
„Zásadne preferujem to, že keď mesto chce predávať nejaké pozemky, aby to vysporiadalo,“ objasňuje Majerčák.
„Áno, jedná sa o mestský pozemok. Ak by však mesto chcelo byť férové, ten pozemok si nechá a neodpredáva ho ani jemu, ani nám,“ dodáva Chimčák.
