Európska rada nepriniesla konkrétne návrhy pre rýchlejšie zníženie cien elektriny. Uviedol to predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD) v rámci hodnotenia výsledkov štvrtkového (19. 3.) samitu EÚ.
Premiér skritizoval Európsku komisiu (EK), že aj napriek dávnejším výzvam nepredložila konkrétne návrhy, ako riešiť vysoké ceny elektrickej energie, ktoré brzdia zvyšovanie európskej konkurencieschopnosti.
Pripomenul, že na februárovom neformálnom samite v Alden Biesene sa zrodila dohoda, že lídri v marci prijmú rozhodnutia, ktoré ovplyvnia ceny elektrickej energie, k čomu však nedošlo.
Podľa neho boli prijaté iba návrhy a politické rozhodnutia, ktoré bude treba implementovať, čo potrvá týždne až mesiace. Lídri sa k tejto téme opäť vrátia na júnovom samite.
„Zase sme sa dohodli, že sa dohodneme. Vidieť za tým obrovský rozdiel v názoroch členských štátov na niektoré prvky. Zase je to Green deal, ambiciózne klimatické ciele, ktoré nás rozdeľujú, ale ktoré môžu EÚ aj potopiť. Ekonomicky sme momentálne na tom veľmi zle, ak sa porovnáme s inými časťami sveta,“ upozornil.
Premiér kritizuje najmä absenciu urgentnosti v prijatých rozhodnutiach. Na februárovom samite privítal myšlienku „decouplingu“, odpojenia plynu od iných zdrojov pri výpočte cien elektriny.
Tvrdí, že viacero krajín EÚ trvá na tom, že cenotvorba plynu nemá mať nič spoločné s cenotvorbou elektriny. Členské štáty však v tomto nemajú jednotu.
Odčlenenie sa od burzy v Lipsku
Názorová nejednota vládne aj pri návrhu odčleniť sa od burzy, na ktorej sa nakupuje a predáva elektrická energia. Slovensko sa viaže na burzu v Lipsku, ktorá podľa Fica „deformuje“ ceny pre Slovensko.
Snaha dostať takúto burzu do stredoeurópskeho regiónu však nespadá do kompetencií eurokomisie. Spadá do kompetencie medzinárodnej inštitúcie, ktorá združuje regulátorov a regulátori musia v tejto veci rozhodnúť.
„My sme vzorová krajina v plnení cieľov. Máme 84 percent elektrickej energie vyrobenej bezemisne, čo je fantastický výsledok v porovnaní s inými krajinami,“ uviedol. Tvrdí, že EÚ musí zohľadniť situáciu v jednotlivých krajinách, lebo Slovensko napríklad prestalo používať hnedé uhlie, je čistý vývozca elektrickej energie a má interkonektory s okolitými štátmi.
„Prečo máme platiť 110 eur za jeden megawatt?“ opísal situáciu premiér. Dodal, že niektoré krajiny platia viac, iné zas iba 40 – 50 eur za megawat, čiže nefunguje jednotný trh s elektrinou.
Využitie rezerv EK
Za najkonkrétnejšie rozhodnutie zo samitu považuje využitie rezerv, ktoré má k dispozícii EK pri obchodovaní s emisnými povolenkami (ETS). Komisia nakúpila povolenky, keď boli lacné, teraz, keď sú drahé, môže s nim obchodovať.
Investičný stimul v hodnote 400 miliónov emisných povoleniek na emisie uhlíka v hodnote okolo 30 miliárd eur má pomôcť najmä štátom EÚ s nižšími príjmami.
Fico vyjadril nádej, že k tomu EK pristúpi čo najrýchlejšie a že to stlačí dole cenu emisných povoleniek, ktorá spôsobuje ťažkosti pri stanovovaní ceny elektrickej energie. Pripomenul, že v krajinách ako sú Slovensko, Maďarsko a Česko, emisné povolenky môžu tvoriť 24 až 25 percent z ceny samotnej elektrickej energie.
Krajiny EÚ nechcú rušiť systém ETS, ani Slovensko, Fico však podporuje úvahy o dočasných zásahoch do tohto systému a na samite podporil návrhy českého premiéra a rakúskeho kancelára, aby sa zaviedli aspoň štvorročné prázdniny pri využívaní ETS a aby sa predĺžil systému voľných emisných povoleniek aj po roku 2034.
