Mlieko patrí medzi potraviny, o ktorých sa vedie veľa diskusií. Kým niektorí ho považujú za dôležitú súčasť zdravej stravy, iní ho zo svojho jedálnička úplne vyradili. Štatistiky ukazujú, že jeho spotreba u nás dlhodobo zaostáva.
Ako pripomenula nutričná terapeutka z Centra výživy a tréningu Alexandra Gyurosiová, mlieko je dôležitou súčasťou nášho jedálnička. Vysadiť by ho však mali podľa odborníčky ľudia, ktorým lekári diagnostikovali intoleranciu či alergiu.
Nutričná terapeutka zároveň uviedla, že ľudia, ktorí sa z mlieka a mliečnych výrobkov necítia dobre, by mali na istý čas mlieko z jedálnička vysadiť. „Ak sa to zlepší, potom treba ísť za lekárom, pretože ak by išlo len o intoleranciu na laktózu, teda mliečny cukor, stačí im zaradiť bezlaktózové mliečne výrobky,“ objasnila Gyurosiová.
„Ak im spôsobujú tráviace ťažkosti aj tie, potom už je to alergia, čo je reakcia imunitného systému,“ doplnila.
O spotrebe mlieka hovorila v Ranných Správach nutričná terapeutka z Centra výživy a tréningu Alexandra Gyurosiová:
Podľa odborníčky je mlieko dôležité najmä ako zdroj vápnika a bielkovín. Tento minerál zohráva významnú úlohu najmä v období rastu u detí, ale aj v staršom veku. „Sú citlivé obdobia, napríklad keď dieťa rastie. Potom sa aj mení odporúčaný príjem toho vápnika. Tiež napríklad starší ľudia a ženy v menopauze. Vtedy je dostatočný príjem vápnika veľmi dôležitý,“ vysvetlila.
Zloženie mliečnych výrobkov
Ak sa človek rozhodne kupovať mliečne výrobky, mal by sa podľa nej zamerať najmä na ich zloženie. Ideálne je vyberať výrobky s jednoduchou etiketou a čo najmenším počtom prísad. „Malo by tam byť maximálne do päť ingrediencií. Najlepšie je kupovať čisté biele výrobky a dochutiť si ich doma napríklad kvalitným džemom alebo medom,“ odporučila.
Mnohí ľudia pritom nepijú samotné mlieko, ale konzumujú najmä jogurty, kefíry či syry. Podľa nutričnej terapeutky sú tieto výrobky z výživového hľadiska veľmi hodnotné. Fermentované produkty navyše obsahujú prospešné baktérie, ktoré podporujú zdravý črevný mikrobióm.
„Z hľadiska vápnika sa vieme dostať na podobné hodnoty. Pohár mlieka sa môže rovnať približne tridsiatim gramom tvrdého syra,“ priblížila Gyurosiová.
V posledných rokoch sa na trhu objavuje aj čoraz viac rastlinných náhrad mlieka, napríklad ovsené, sójové či mandľové nápoje. Podľa odborníčky však nejde o plnohodnotnú náhradu klasického mlieka. „Rastlinný nápoj môže byť obohatený o vápnik, takže pre človeka, ktorý nemôže mliečne výrobky, je to skvelá náhrada. Zložením to však nemá veľa spoločného s mliekom,“ objasnila.
Ľudia, ktorí musia mliečne výrobky zo zdravotných dôvodov úplne vylúčiť, by mali podľa nej hľadať iné zdroje vápnika. Vhodnou alternatívou môžu byť napríklad minerálne vody s vyšším obsahom vápnika, sardinky, tofu alebo rastlinné nápoje obohatené o tento minerál.
Denná odporúčaná dávka vápnika sa podľa odborníkov pohybuje približne okolo tisíc miligramov. U detí či starších ľudí môže byť ešte vyššia. „Vieme to pokryť dvomi až tromi mliečnymi výrobkami,“ uviedla Gyurosiová.
